Kríž sa stal náboženským symbolom až oveľa neskôr. V prvých storočiach sa dokonca kríž medzi kresťanmi ani nepoužíval, alebo keď tak veľmi opatrne a decentne.
Predstavme si, že by sme si mali uctievať šibenicu. Pritom šibenica je len slabý odvar z toho, čo v tej dobe znamenal kríž. Na kríži sa umieralo pomaly a brutálne. Ako podstatne miernejšia alternatíva sa používalo narážanie na kôl, ktoré bolo oveľa "humánnejšie". Kríž bol vyhradený vzbúrencom a ťažkým zločincom a mal slúžiť ako exemplárny odstrašujúci príklad. Odsúdených na ukrižovanie dokonca pred popravou vyzliekli, aby ešte umocnil dojem hanby a potupy.
Dnes sme na kríž zvyknutí ako na bežný kresťanský symbol, ktorý často vidíme rôzne ozdobený. Vieme síce, že na ňom zomrel Kristus, ale ten emocionálny náboj je úplne iný.
Keď na budúci Veľký piatok pôjdeme pobozkať kríž, predstavme si, že bozkávame obesenca a kľakáme si pred šibenicou. Možno nám to dá iný pohľad akého "bláznovstva" sa Boh kvôli nám dopustil. Z lásky.