Zoznámila som sa s Janou pred 4-mi rokmi v jednej z najchudobnejších lokalít. Sedela na schodoch a strašne plakala. Práve sa dozvedela, že čaká ďalšie dieťa. Mala 31 rokov a za sebou dva pôrody a dva spontánne potraty. Neskôr som sa dozvedela, že potraty neboli tak celkom spontánne. Roman bil Janu takmer stále a za všetko. Za to, že deti boli príliš hlučné, alebo ešte nespali. Za to, že nebolo navarené, aj keď nemali ani na chlieb. Za to, že nebola doma, keď sa Roman vrátil, aj keď bola v škole po deti. Za to, že bola dlhšie v pôrodnici a on sa musel starať o dieťa. Napriek tomu Jana od Romana nikdy neodíde. Kam by šla? Veď Roman nosí aspoň občas peniaze. Okrem toho Roman nepije. A deti ho majú radi.
Niekde som čítala, že až do začiatku 20. storočia bola žena nesvojprávna a nesamostatná bytosť. Do sobáša za ňu zodpovedal otec, potom manžel. Prináležalo jej nerovnocenné postavenie po boku muža. Bola vnímaná ako jeho dcéra, manželka, matka. Nemohla aktívne zasahovať do spoločenského a politického života. Upieralo sa jej právo na vyššie vzdelanie a vykonávanie mnohých profesií. Predstavy o jedinom prirodzenom povolaní žien - materstve sa snažili limitovať jej pole pôsobenia na rodinu. Zdá sa že život niektorých rómskych žien sa nezmenil ani s príchodom 21. storočia.
Od stretnutia s Janou som stretla mnoho Ján.... Všetky prestali snívať v puberte. Príliš skoro prevzali rolu matky, keď sa začali starať o svojich súrodencov, rodinu, deti susedy. Jednoducho museli. Tak je to a tak sa to na dievča patrí. Postavenie dievčaťa v komunitách po ukončení školskej dochádzky je najmenej vážené. Nie je dieťaťom, ale nie je ešte ani matkou. Ich vedomosti v oblasti reprodukčného zdravia a ochrany sú tiež mizerné. Doma sa o intímnych veciach nehovorí a v škole sa to tiež neučí. Na tabletky, či inú antikoncepciu im peniaze nikto nedá. A prečo aj, ak sa hodnota ženy meria materstvom?
Po narodení detí sa k snívaniu už nedostanú. Ich myseľ zamestnávajú iné otázky. Budem mať dnes na mlieko? Odkiaľ vezmem dieťaťu na desiatu do školy? Z čoho dnes uvarím? Bojím sa ho. Dúfam, že ma nezbije....
Pre ženy v rómskych komunitách už vyše sto rokov neplynie čas. Kým my pomaly nadobúdame mýtus emancipácie, resp. aspoň vo verejnom živote sa ženám prisudzuje rovnocenné postavenie s mužmi, ženy v rómskych komunitách žijú svoj život v područí muža. Spolu s deťmi sú najväčšími obeťami chudoby a izolácie.
Dnes má Jana 35 rokov, tri deti a začala piť. Neodcudzujem ju. Skôr si vyčítam, že jej neviem pomôcť.
