Progresívne Slovensko síce deklaruje, že ani Hlas, ani Oľano nie sú ideálnymi partnermi, vo vyjadreniach k predstaviteľom týchto strán však veľavravne volí dvojaký prístup, jasne naznačujúci, koho preferujú.
O kom, a čom sú predstavitelia PS špeciálne ticho:
Peter Pellegrini, predseda Hlasu. Okrem toho, že do 2020 verne držal stranu Ficovi, mal podľa výpovedí kajúcnikov prijať úplatok 150 000 eur v krabici od šampanského. Hlasnejšie prihlásenie sa k západnej orientácií sa v jeho strane netoleruje.
Denisa Saková, podpredsedníčka Hlasu. Podľa nemeckých médií klamala v prípade uneseného Vietnamca. Trinh Xuan mal politický azyl v Nemecku, a je možné, že na jeho únose do Vietnamu spolupracovala za jej ministrovania aj Slovenská vláda. Na ilustráciu, čo o kauze píšu slovenské médiá: Saková: Vietnamci potvrdili, že ich unesený občan sa nenachádzal v SR (topky). Áno, vidíte dobre: citujú predstaviteľov presne toho režimu, ktorý Trinh Xuana nechal uniesť.
Peter Žiga, člen predsedníctva Hlasu. Obvinený z korupcie po výpovedi taktiež obvinenej sudkyne Moniky Jankovskej. Fico vidí za jeho obvinením "rukopis Igora Matoviča ako vyšitý".
Toto nie je vyčerpávajúci zoznam káuz Hlasu, a jeho predstaviteľov, iba ilustrácia.
Človek ktorého naopak predstavitelia PS bez zábran kritizujú je Igor Matovič. Napríklad Šimečka pre Pravdu pri otázke o Hlase a Oľano takmer vylučuje spoluprácu s Igorom Matovičom "nielen kvôli tomu čo za posledné tri roky napáchali". Spoluprácu s Hlasom nevylúčil. Truban pre denník Postoj tento postoj k Hlasu i Matovičovi potvrdzuje. Čo také za tie posledné tri roky napáchali? Myslí pán Šimečka nebodaj 42 odsúdených ľudí zo smeráckej mafie, S300 a Migy na Ukrajine, alebo konečne dôstojné prídavky na deti a zastropované ceny energií? Jediné na čo sa Šimečka a podobní v zmôžu, je kritizovať 500 eur za voľby. To asi naozaj nebol úžasný nápad, ani nie tak kvôli nápadu samotnému (ľudia dostanú len čo si sami z daní zaplatili, ale aspoň sa na tom nikto nenabalí), ako skôr kvôli tomu, že ide o jediný figový list za ktorý sa môžu dnes progresívci skrývať. Ale nech, berme to tak že PS proste s politikou Oľano nesúhlasí. Nie je ale aj tak to ticho okolo hlasáckych kriminálnych káuz, v ostrom kontraste k útokom na Oľano, ktoré prispelo k ich vyšetrovaniu, veľmi zvláštne? A čo myslíte, koľko toho dokáže presadiť napríklad v boji proti mafii a podpore Ukrajiny aj pri najlepšej vôly PSko, ktoré si radšej vyberie za partnera Hlas ako Oľano?
Na pochopenie tohoto paradoxu sa musíme pozrieť v akom stave sú slovenské médiá.
Na jednej strane máme alternatívu, ktorá sa koordinuje priamo s Rusmi. Na druhej strane máme Pentu, ktorá cez News and Media Holding vlastní obrovské množstvo slovenských médií napríklad aj TREND, Plus jeden deň, a populárne lajfstajlové plátky. Tieto médiá robia promo Hlasu a Saske a údajne dostali priamo od svojho CEO inštrukciu neposkytovať Oľano ako "významne spoločensky škodlivému hnutiu" žiadny mediálny priestor.
Aby sme si nerobili ilúzie o nikom, pozrime sa akí experti priespievajú do ostatných médií:
Smerák Peter Kažimír je síce obvinený z korupcie, veselo však naďalej píše pre Hospodárske noviny, aj denník N.
Pri denníku N ešte ostaneme: mudruje tu (ešte aj teraz krátko pred voľbami) napríklad bývalý dlhoročný člen Smeru Boris Zala. V archíve denníka N nájdete od vraždy Jána Kuciaka 4 články Petra Pellegriniho, ale len jeden článok Igora Matoviča (aj to iba premiérsky príhovor ku Covidu).
Nespočet článkov napísal pre Denník N bývalý minister nominovaný Smerom, súčasný člen predsedníctva Hlasu Tomáš Drucker, takisto ako aj Radoslav Procházka, ktorý oklamal svojich voličov a vstúpil do poslednej vlády Smeru.
Denník Štandard zase pravidelne publikuje príspevky bývalého smeráckeho ministra Mareka Maďariča.
Radoslav Baťo je bývalý šéfredaktor Trendu, ktorý v minulosti pôsobil aj v Pravde, Hospodárskych novinách a na SME. Je to spoluzakladateľ Dobrej voľby, ktorá skončila v Hlase, zastáva sa Pellegriniho a kydá na demokratických politikov. Matoviča označil vo svojej knihe za ľudský odpad a prevádzkuje anti-Oľano stránku za ktorú mu hrozí pokuta.
V každej normálnej krajine by správa, že bývalý minister hospodárstva pracoval na vláde v prospech súkromnej firmy a pýtal si zato PR v jej médiach, vyvolala škandál. Nie však na Slovensku. Tu je prehľad súvisiacich titulkov slovenských novín na prvej strane ich webu v čase písania týchto riadkov:
Denník N: až po článku o tom, ako si Sulík hrkúta so študentami sa konečne dozvieme toto: "Matovič sa víkend pred voľbami pokúsil pochovať Sulíka a jeho SaS". Najväčšia pecka prichádza ale až o niekoľko hodín neskôr: "Kvôli Matovičovi stojíme nad priepasťou, ale Sulík ešte môže urobiť múdre rozhodnutie". To si už snáď robia srandu. Akože Matovič môže nebodaj zato, že Sulík robil biznis s Pentou, alebo redaktori len trucujú, že sa mu na to prišlo, a že to už v ďaľšom období možno neprejde?
SME: až na 26 mieste, toto: "Fico chce obžalobu na prezidentku, Matovič obvinil Sulíka z paktovania s Haščákom. Víkend pred voľbami nevraživosťou nešetria". Rovnako pár hodín neskôr pritvrdzujú, to už podľa Tkačenka "Najvážnejšie podozrenie padá na Matoviča".
Aktuality: "Igor Matovič skúša „atómovku“, ktorá môže byť jeho posledná"
Hospodárske noviny: na 11tom mieste: "Haščák reaguje na Matoviča: Neoznámil trestný čin. Mala by sa tým zaoberať polícia tak, ako pri Gorile" a až na 13 mieste: "Podľa Matoviča mal Haščák inštruovať Sulíka a zverejnil ich správy. Pomstychtivý klamár, reaguje šéf SaS". Oveľa vyššie, na 4. mieste, je PR inzercia od Pellegriniho. Večer asi prichádza inštruktáž zhora a tak ešte pritvrdzujú, článkom "Matovičovou pracovnou metódou je zastrašovanie a vydieranie (...)".
Pravda: na prvej strane na webe nie je v čase písania týchto riadkov žiadna zmienka, redaktori sú zrejme zmätený a čakajú na inštrukcie. Tie zrejme prichádzajú, a tak si večer môžeme prečítať článok s nadpisom hodným sovietskej Pravdy "Matovičova pravda nezvíťazí", a tematicky aj nejaké mudrovanie šéfa Dôvery.
Naše médiá sú čisté mentálne Rusko. Pôvodne som chcel napísať, že sa im v boji proti korupcii a oligarchom nedá veriť, ale ono sa im veriť dá. Oligarchov bránia otvorene zubami-nechtami. To dnes obnáša najmä boj proti Oľano a spoluprácu s Hlasom, ktorý možno považujú za akúsi "mafiu light". Čo je prinajmenšom krajne naivné, keďže Pellegriniho partia má už dnes toho na rováši oveľa viacej, ako mal Fico, dnešná "mafia hard", pred svojou prvou vládou v roku 2006. Horlivá podpora takýchto médií je v skutočnosti pre PSko veľmi zlou vizitkou.
Po nedeľnom zverejnení komunikácie Haščáka so Sulíkom sa tak opäť ukázalo, že Igor Matovič je, ako jeden z mála, ochotný ísť do boja proti mafii a oligarchom naplno. Napriek tomu, že Haščák, hlavný aktér kauzy Gorila, vlastní na Slovensku veľkú časť médií, zdravotníctva, aj politikov. Na toto by Šimečka, ani za predpokladu jeho najčistejších úmyslov nikdy nemal, a preto s niečím podobným PSko nikdy neprišlo a ani nepríde. Sasku a Sulíka, ktorý sa v tom vezú komentovať už ani netreba. Od novín máme tiež jasný odkaz: za odhalenie korupcie a prepojení politikov na biznis čakajte z vďaky vlnu hejtu. V záujme zachovania aspoň akej-takej demokracie a verejnej kontroly však nutne potrebujeme, aby dostali ľudia ako Matovič vo voľbách čo najsilnejší mandát. Napriek tomu mediálnemu hejtu. Spomedzi strán so šancou na parlament dnes takýchto ľudí vidím iba v Oľano a azda zopár u Demokratov.
