Včera v práci sme mali sparno, keďže nám cele odpoludnie páli slniečko priamo na našu stranu. Bolo pootvorené okno aby prúdil aspoň nejaký ten luft. Pod našimi oknami je vlastne vchod do pošty, takže som si v podstate už zvykla na všeliaké zvláštne ľudské rozhovory a zvuky. Včera ma však upútalo čosi čo bolo neľudské.
už je zajtra, vlastne už je dnes, ....akosi sa mi stále chce písať aj keď v podstate ani neviem o čom, niekedy takto neskoro večer môj mozog napádaju divné otázky. Také v podstate u ľudí celkom normálne, ako aký má zmysel naša existencia a tak rôzne. Pred chvílkou prišla ďalšia z otázok tento raz nová......
Bola som vyhostená do kuchyne, priateľ píše diplomovú prácu a má už len dva dni, je nervózny,.....ani sa mu nečudujem, tak preto som tu, v jednoizbáku niet kam inam uniknúť,......ešteže je notebook prenosný :) ale musím povedať je tu celkom útulne, máme tu gauč takže aj pohodlne len naša stará chladnička tu narúša tichú atmosféru.
