Tomáš Kováčik
Príbeh z autobusu
Bol už tmavý večer. S kamarátom, ktorého som nevidel už takmer rok, som sa ponevieral po meste už od štvrtej poobede a teraz sme sa blížili k autobusovej stanici. Rozprávali sme sa a v povznesenej nálade sme sa rehotali na všetkom, čo sa zdalo aspoň trošku smiešne. Hoci autobus odchádzal až o pätnásť minút, na zastávke už vyčkávalo niekoľko ľudí. Kamarát sa kamsi ponáhľal, rýchlo sa so mnou rozlúčil a odchádzal s radostným zvolaním : “A ešte sa niekedy ukáž!”
