POVOLANÍM LOVEC II.
„Prekliate blato,“ hundral Michal.
Videl, že ani topánky Lucie na miernom opätku nie sú na tom veľmi dobre. Odbočili smerom k lesu a začalo mierne stúpanie. Dorazili na miesto. Pobehovalo tam pár ľudí v bielych kombinézach, žlté kartičky s číslami svietili zo zelenej trávy, ktorá sa prebúdzala k životu. Michal nadvihol bielo-zelenú pásku a pustil Luciu prvú. Nad telom v tmavej zelenej uniforme poľovníka sa skláňal súdny doktor.
„Čau Dávid.“ Pozdravil Michal.
„Nazdar Mišo. Ahoj Lucka.“
„Čo dnes pre nás máš?“ Spýtala sa Lucia.
„Obeťou je istý Martin Rázovsky. Našli sme jeho peňaženku. Niekoľko rôzne hlbokých rán v hrudnom koši a brušnej dutine. Smrť nastala pravdepodobne vnútorným krvácaním. Čas odhadujem na včerajšok medzi 17. Až 21. hodinou. Viac až po pitve.“
„Díky,“ Michal.
„Prehľadajte okolie. Zamerajte sa na maličkosti. Poobzerajte sa, či nenájdete stopy pneumatík, čokoľvek. Toto nie je miesto činu.“
Na okamih zavládlo ticho. Všetky oči zostali na Michalovi. Jeden technik od prekvapenia aj zabudol zavrieť ústa. Michal zatiaľ skúmal telo. Konečne zodvihol zrak a všimol si pohľady prítomných.
„Pozrite sa, nikde na tráve nevidieť krv. Zabili ho inde. Ak niečo nájdete informujte nás. Tu sme skončili.“
Lucia a jej partner vypočuli nálezcu a policajta, ktorý predtým vypočúval nálezcu. Nálezca tela chodí každé ráno behať tú istú trasu, ale dnes videl líšku a šiel ju sledovať až našiel telo. Obeť nepozná.
„Čo si o tom myslíš?“ spýtala sa Lucia, keď kráčali k autu.
„Smrť poľovníka. Lúpež môžeme vylúčiť. Peniaze nezmizli. Vrahovi šlo o niečo iné. Záhadou ostáva vražedná zbraň. Doktor vylúčil nôž, navyše rany boli rôzne hlboké.“
Zabahnenou cestou sa vrátili naspäť, keď vychádzali na hlavnú cestu smerom do mesta, nechávali za sebou bahennú spúšť. Lucia zavolala na informácie, kde zistila adresu obete. Hneď tam vyrazili. Šli smerom na Lipany a potom odbočili. Zastali pred starším rodinným domom. Prišli oznámiť zlú správu. Manžel, otec, brat sa už nikdy viac nevráti domov. Potrebujú získať čo najviac informácií. Dohodli sa, že výsluch bude viesť Lucia.
Privítala ich manželka. Prešli do obývačky, kde Lucia oznámila, čo sa stalo. Michal chvíľu sedel pri nich, neskôr sa vyparil, aby sa poobzeral po byte. Lebo podozrivý číslo jeden je vždy partner. V dome viselo množstvo trofejí, parohy boli takmer na každej stene. Michal si pozrel pár fotiek, a keď sa otočil, díval sa do očí divej svini. Bol to naozaj dobrý kus. Nevedel, čo hľadal, no nenašiel to. Pobral sa späť do obývačky, kde sa chýlilo k ukončeniu rozhovoru.
V aute si prešli, čo sa Lucia dozvedela a čo našiel Michal. Manželka povedala Lucii, že jej manžel sa včera vybral s istým kamarátom na prechádzku do lesa. Odvtedy sa nevrátil. Myslela si, že ostali aj na noc, lebo to bolo bežné. Zamierili teda k bytu kamaráta.
„Kriminálna polícia, Michal Kanys, toto je moja partnerka Lucia Kovárová. Chceme vám položiť pár otázok.“ Obaja zaskočenému Róbertovi Novákovi vytasili pred oči svoje preukazy.
„Kde ste boli včera medzi sedemnástou a dvadsiatou prvou?“ začal Michal, „s kým ste boli?“
„Poznáte tohto muža?“ Lucia ďobla na fotografiu, ktorú im dala manželka obete.
Zaskočený Róbert iba prehltol a sklopil zrak. Ticho. Policajti si podozrivého premeriavali.
