Čo robiť ak:
- Nie ste celkom fyzicky zdraví a cítite sa menejcenní?
V prípade fyzického postihnutia sa netreba veľmi ľutovať, ani vyžadovať ľútosť od iných, poprípade tvrdiť, že vy to či ono nemôžete, pretože nie ste zdraví. Možno to tak vôbec nie je. Možno by ste to zvládli absolútne v pohode. Takmer všetko sa totiž dá, keď sa naozaj chce. Treba si však vopred určovať najprv malé ciele, ktoré chcete splniť a neskôr je fajn stanoviť si pevný, jasný cieľ, za ktorým pôjdete. Napríklad taká vysoká škola, práca, čokoľvek, čo by ste naozaj chceli a môžete sa o splnenie vlastného sna pričiniť vy sami.
Vás postihla psychická choroba?
- Hoci sa to nezdá, nie je to koniec sveta. Aj keď každý z nás máme inú psychiku a u každého z nás sa môže hoci aj tá istá porucha prejavovať inak, základom je nesnažiť sa to skrývať pred okolím, ale naopak, zveriť sa so svojimi problémami niekomu blízkemu, komu dôverujete. Potom už nastáva pre niekoho dosť náročná fáza a tou je, skutočne si priznať, že vaša psychika nie je celkom v poriadku a vyhľadať pomoc odborníka, psychiatra. Výber správneho psychiatra je kľúčom k zdraviu, pretože každý človek, zvlášť v prípade psychickej poruchy potrebuje citlivý a individuálny prístup. Podstatné je nebáť sa a nehanbiť sa navštíviť psychiatra. Na Slovensku síce ešte stále pretrvávajú hlúpe názory o psychiatrii ale sú to iba fámy. Najzákladnejšie je, povedať lekárovi absolútne všetko, aby vedel stanoviť správnu diagnózu a nasadiť potrebnú liečbu. Ak máte strach z návštevy psychiatra, je fajn, ak s vami pôjde niekto blízky. A ešte jedna malá rada na záver. Hoci to môže znieť ako vtip, je dobré vytvoriť si k svojmu lekárovi dôverný vzťah. Dôvera je veľmi dôležitá. Treba si totiž uvedomiť, že psychiater potrebuje o vás vedieť čo najviac aby vám pomohol a niektoré veci sa ťažko vravia, ak lekárovi nedôverujete. Mimochodom, nemusíte mať strach z toho, že by sa o vašich problémoch niekto dozvedel. Psychiatra totiž, tak ako aj iných lekárov viaže lekárske tajomstvo.
Teraz si predstavte situáciu, že ste absolvovali liečbu a vrátil ste sa domov. Ako sa znova vrátiť do kolobehu bežného života? Hneď na úvod vám poviem, že to nemusí a zrejme ani nebude také ľahké, ako ste si možno predstavovali. Dá sa to však zvládnuť bez akejkoľvek ujmy na zdraví, aj keď človek má niekedy pocit, že po tom, ako sa nemusel o nič starať, zrazu zabudol robiť bežné veci, potrebné na normálne fungovanie. Nevadí. Nič sa nedeje. Nech vám akokoľvek horia termíny v práci, či máte pocit, že zrazu nezvládate starostlivosť o deti, hlavné je myslieť v prvom rade na vlastné zdravie. Šéf vám po vysvetlení situácie určite odpustí nejakú tú nesplnenú úlohu a bude sa vám snažiť pomôcť. Ak nie, tak je váš šéf nechápavý vôl a bolo by fajn pouvažovať o zmene zamestnania. A deti? Ak máte pocit, že nezvládate starostlivosť o ne, pokojne ich na nejaký čas pošlite na prázdniny k starým rodičom. Tí sa isto potešia, že môžu stráviť čas s vnúčatami a vy preto v žiadnom prípade nie ste krkavčia matka. A názor okolia? Ten vás nemusí zaujímať.
Ak máte dlhodobo pocit, že ani po liečbe sa nič nezmenilo, poprípade zhoršilo, netreba to vzdávať. Zájdite znova za lekárom a hľadajte spolu možné riešenia. Hlavne počúvajte jeho pokyny a ak nie ste s lekárom spokojní, máte právo nájsť si iného.
Máte príbuzného so psychickou poruchou?
V takom prípade je to individuálne. Buď si sám príbuzný uvedomí svoj problém a bude ho chcieť riešiť, alebo dovediete príbuzného na psychiatriu vy. V takom prípade však asi príliš neuspejete, pretože napríklad liečba závislosti je na dobrovoľnej báze.
Ako som už povedala, je ťažké niekomu radiť, ale ak som niekomu pomohla budem iba rada a ak máte nejaké ďalšie otázky, pokojne mi môžete napísať e-mail.
Prajem vám všetkým veľa síl pri zdolávaní akýchkoľvek problémov!
