Je síce pravda, že túto svoju funkciu som naplno pochopila až nedávno, no o to viac si ju vychutnávam. Keď si spomeniem na deň, kedy môjho malého bračeka priniesli domov, tisnú sa mi do očí slzy. Celý deň, až do neskorého večera som sedela pri jeho postieľke a rozmýšľala o tom, že je to to najkrajšie dieťa na svete a o tom, aký asi bude keď vyrastie. Pamätám si to ako dnes. Každý jeden okamih s mojim bračekom bol a stále je úžasný, aj keď drobec je hyperaktívny a už v perinke nebol “štandardné“ bábätko, ktoré len papalo a spinkalo. To naše papalo, plakalo, papalo, plakalo a občas spinkalo.... Vtedy som si vravela, že dieťa radšej nechcem, že by som to zrejme nezvládla. Dnes, s odstupom času sa na to, ako aj na mnoho ďalších vecí pozerám úplne inak. Dnes už túžim byť mamou. Túžim po prebdených nociach, po prvom úsmeve, prvom mne patriacom, tak krásnom slovíčku MAMA, po prvom krôčiku svojho dieťatka.
Zatiaľ iba pomaly zisťujem, čo všetko obnáša starostlivosť o dieťa a hoci je toho veľmi veľa a je to náročné, až vyčerpávajúce, som presvedčená o tom, že môj malý braček ma na rolu mamy dobre pripravuje a že to všetko v pohode zvládnem keď tá významná chvíľa v mojom živote nastane. Už dnes som svojmu bračekovi za toto školenie vďačná a určite mu budem o pár rokov ešte vďačnejšia, pretože vďaka nemu budem viac – menej vedieť, čo ma čaká, moje dieťa bude mať snáď všetko čo bude potrebovať, pretože budem vedieť, čo asi potrebuje, i keď každé dieťa je iné.
Verím, že aj vďaka tomuto sesterskému tréningu zo mňa raz bude skvelá mama. Už teraz sa na to teším, tak mi držte palce, aby som to naozaj zvládla.
Ďakujem...
