Vždy ma v takomto počasí chytá nostalgická nálada a akási mierna depresia. Preto sa snažím vždy niečo robiť, ale keď sa mi tak strašne nechce... Aj do klávesnice ťukám oveľa pomalšie ako zvyčajne a mám dojem, že tento článok nebude mať ani hlavu, ani pätu, ale čo už... Za pokus to stálo.
Dnes to vidím tak, že keď sa mi už konečne podarilo vyliezť z postele akoby zázrakom skôr ako zvyčajne, tak sa pokúsim aj napriek tomu, že sa mi nechce, ten čas nejako zúročiť.
Naštartujem sa horúcim capuccínom, dám si výdatný obedík a ak nebude pršať, možno zájdem von, urobiť nejaké fotky. Aspoň sa nadýcham čerstvého vzduchu a prevetrám aj foťák. Ak by náhodou lialo, mám v zálohe rozčítanú knižku, či zopár DVD, ktoré som ešte nevidela...
Tak, plán na dnes mám v podstate jasný, ale ako sa poznám, nakoniec zrejme aj tak skončím v posteli a zaspím na také dve- tri hodinky....
Idem si urobiť to capuccíno a uvidím, čo ďalej, ale dnes sa mi vážne nechce nič...
