Dcéra priviedla domov novú spolužiačku.Dievča to bolosympatické,slušné.Pochádzalo zo skromnejších pomerov.Matka sa samastarala o tri deti,pracovala sedem dní v týždni,brala prácu vnoci,aby viac zarobila a vyživila rodinu.Pracovné preťaženiespôsobilo,že ochorela a neoznámila včas dôvod,prečo do práceneprišla.Nemala telefón,zato 40 stupňovú teplotu a nevládala vstať zpostele.Deti síce boli vyspelé,ale nie natoľko,aby túto situáciuzvládli.Z práce ju vyhodili.Asi si mali z čoho vyberať,alebo nebola ažtaká nenahraditeľná,alebo ako to je teraz v móde,treba vyžmýkať zčloveka čo sa dá a potom ho nahradiť niekým výkonnejším.
Vzniknutásituácia jej nepomohla,jedno ochorenie prechádzalo do druhého,bola natom zle aj psychicky.Snažila som sa im pomôcť ako sa dalo.Žili zosociálnej podpory a tak som im posielala všetko čo dozrelo vzáhrade,dievčaťu som dala vždy najesť a to bolo u nás skoro každýdeň,občas aj so sestrou ktorú priviedla.Navrhla som je,že ak mi pomôžes domácimi prácami ,dám jej aj nejaké peniažky.Snažila som sa to robiťcitlivo,aby som ju neurážala,neponižovala.Vyzerala ,že je za to vďačná.
Žiliv podnájme,bez teplej vody,kúrili v kachliach,cez strechu imzatekalo.Ešte aj odtiaľ ich vyhodili ,lebo neplatili.Ledva im vystalona jedlo a na najnutnejšie výdavky.Vybavila som im ubytovanie v sociálnej ubytovni za symbolickú cenu.Mali teplo s kúpelňou,čo bol prenich hotový konfort.Matka sa starala v rámci svojich možností.Detichodili čisto,aj keď skromne oblečené. Dcérinu kamarátku som naučilanakupovať v "sekáčoch",kde sa dalo pekne a najmä lacno obliecť.Naučilasom ju variť jednoduché ,lacné jedlá,aby odbremenila stále chorľavejúcumatku.U priateľov a známych som jej vybavila občas brigády ,umývanie okien,aby si prilepšila.Bola som rada,že toto 15 ročné dievčaje také životaschopné.A bola som tak trochu pyšná aj na seba ,že je toaj moja zásluha.
Moja spokojnosť prerástla v obrovskésklamanie,keď som ju pristihla,ako mi berie z peňaženky peniaze.Bolo toneospravedlniteľné.Bola som z toho nešťastná,o to viac, že ani dcérajej to nevedela odpustiť a skončilo sa jedno pekné priateľstvo. Zakrátko sa odsťahovali,niekde do Čiech,kde mala matka príbuzných a viacsme o nej nepočuli.
Je to už viac ako päť rokov ,ale vždy keď sina to spomeniem,pociťujem trpkosť.Keďže som nenapraviteľný anepoučiteľný trulo,stále dôverujem ľuďom,ale po viacerých životnýchsklamaniach už lens výkričníkom.
