Prizrela som sa bližšie spiacej žene,či je naozaj v poriadku a nič nepotrebuje.Bola"len" opitá a spokojne vyfukovala alkoholické výpary.Pohľad mi padol na dieťa.Nervózne si ohrýzalo nechty na malých prštekoch.
"To je tvoja mama?"
Mlčky prikývla a pozerala pri tom do zeme.
"Nevieš koľko toho vypila?"
Pokrútila hlávkou.Rozmýšľala som čo robiť.Nechať ju len vyspať ,alebo jej privolať pomoc?Všimla som si že dieťaťu sa do očí tlačili slzy a ústočká jej krivilo na plač..Aby sa nerozplakala ,upriamila som jej pozornosť na moje dve sučky ,Lindu a Sašu ,ktoré veselo behali okolo nás.Začali jej oblizovať ruky keď sa ich snažila pohladkať.Prestrašene uhýbala.Keď sa však psy začali naháňať,dieťa sa váhavo pridalo k nim.Hodila som im šišku.Nepriniesli ju síce naspäť,ale dievčatko ma napodobnilo a usmialo sa keď Linda šišku našla a nosom s ňou hrala futbal.Pri hre na chvíľu zabudla.Zrazu jej však oči padli na mamu,nie veľmi vábne ležiacu na lavičke.Dobehla k nej.Kvokla si a niečo jej šepkala do ucha.Samozrejme ,že tá ju nepočula.Spala hlbokým spánkom opitých.
"Nebuď ju ,nechaj nech sa trochu vyspí"myslela som to dobre.
"Chcem ísť domov,treba mi cikať a som hladná."
Znova sa rozfňukala.Podala som jej vreckovku aby si utrela oči a vyfúkala nos.V kabelke som našla cereálnu tyčinku čo som nezjedla v práci.Na chvíľu jej zaženie hlad.Vďačne si ju zobrala.Vycikala sa za stromom a posadila sa ku mne na lavičku.Oprela si hlávku o moje plece a pozorujúc mamu ako spí , aj ona privrela oči. Na jej tváričke bolo vidieť napätie,ani v spanku sa neuvolnila.O čom asi snívala ? O mame ktorá nepije,za ktorú by sa nemusela hanbiť?Hladkala som jej vlásky a presne som vedela čo cíti.
Pamätám na svoje detstvo.Moja mama bola tá najlepšia žena na svete.Aspoň v mojich očiach určite.Tiež nezvládla krízu stredného veku a svoju frustráciu utápala v alkohole.Cestou domov zo školy som si vždy veľmi intenzívne priala ,aby som doma našla tú moju dobrú ,zlatú, milovanú mamu.Ak som však našla doma tú druhú,inú,zmenenú na nepoznanie ,ktorú som nemala rada,obviňovala som sa za to, že som si to nepriala dosť silno a že je to všetko moja vina.Potom som si len priala, aby čas plynul rýchlejšie,aby sme išli rýchlo spať,aby bolo skoro ráno.To mi prinieslo opäť tú moju super mamu, ktorú som veľmi ľúbila.Na mojom detstve boli najkrajšie rána.
Hanbila som sa za ňu,nenávidela a ľúbila som ju zároveň.Zdala sa mi byť bezbranná a bezmocná.Súčastne som pociťovala potrebu chrániť ju.Presne ako toto malé žltovlasé kuriatko,ktoré sa snažilo byť svojej mamke oporou.Jej spomienky na ňu však vždy budú zakalené podobnými situáciami.
Happyend nečakajte.
Matka sa prebrala,pomaly sa posadila,rozhliadla sa okolo seba tupým zakaleným pohľadom a pokúšala sa zistiť kde je.Evidentne dezorientovaná sa postavila a pravdepodobne pud sebazáchovy ju nasmeroval k bráne.To ,že je tu s ňou aj dcérka, jej akosi uniklo.Dieťa vycítilo,že sa niečo deje a strhlo sa zo spánku.Keď uvidelo odchádzajúcu matku,rozbehlo sa za ňou.Chytila ja za ruku,keď ju dobehla a spolu pomaly kráčali.Mama apyticky pohladila dcérku po hlave a neposlušný prameň vlasov jej zasunula za uško.Malá sa na znak vďaky usmiala. Teraz je šťastná.Do reálneho života sa vracala tá jej mama ktorú mala rada.
