Snažím sa jej pomôcť ako sa dá a prepadá ma bezmocnosť,trhá mi vnútro,cítim že som v koncoch.Bolesť akoby sa s nami zahrávala,putuje po celom tele.Ošetrím pahýľ po amputácii,už len tá starostlivosť a pozornosť pôsobí ako placebo.Kedysi ma chválila,dnes ma už len pohladká, na viac jej sily nestačia.Na chvíľu opäť priviera oči.Preväzovanie rany ju vyčerpalo a to nás ešte čaká umývanie.Nechám ju oddýchnuť ,potom budeme pokračovať.Nikam sa neponáhľame.
Jednoduchá žena.Sivovlasá starenka.Nemala ľahký život.Vychovala troch synov a osud sa s ňou nemaznal.Neraz mi rozprávala ako musela pomáhať príbuzným po vojne na statku.Ráno o štvrtej podojiť kravy,kone umývať v rieke,po kolená v ľadovej vode,na čo si spomenula vždy keď jej reumatické bolesti vykrúcali ruky a nohy,potom ešte do večera hrdlačila na poli.Za tri roky takejto ťažkej práce,keď sa vydávala dostala výslužku,dve periny s povlečením.Vždy si všetko musela tvrdo vydrieť,zarobiť sama,nikdy nič nedostala za darmo.Otec jej zahynul vo vojne,mama nemala z čoho pomáhať,bola rada že vychovala ju a jej tri sestry.
Zasa otvorila oči plné boleti.Prinesiem jej čaj a niečo jesť.Krúti hlavou že nebude."Musíte" poviem dôrazne a prosím ju ,aby prežúvala.Aspoň trochu,aby jej neklesol cukor.Je diabetička.Za pol hodiny zje štyri sústa.Už ju viac nemám srdce trápiť.Dám jej napiť a dovolím jej ľahnúť.Okamžite zaspáva.
Spí ako dieťa.Vlastne sa opäť stáva dieťaťom.Vyžaduje celodennú starostlivosť,má plienky,nie je ďaleko ten čas,keď bude prijímať len kašovitú a tekutú potravu.S tým rozdielom ,že dieťa je vo svojej nevinnosti bezstarostné.Ona ešte uvažujúca sa cíti ponížená,zbytočná,túžiaca umrieť.
Je však mojou ľudskou povinnosťou povzbudzovať ju a držať pri živote dovtedy ,kým nenastane tá chvíľa,že odíde z tohoto sveta prirodzenou cestou ,keď dotlčie jej dobré a láskavé srdiečko a skončí sa jej utrpenie.
Znovu sa zobudila.Slamkou pije z pohára pomarančovú šťavu.Pohladkám ju po vlasoch,ona pohladká mňa.A tak spolu čakáme.Čakáme na smrť,ako to raz povedala ona,ešte kým viac komunikovala.
"Toto nie je život,ale čakanie na smrť" a oči sa jej zaliali slzami.
Možno bude dlhé a bolestivé,možno krátke a milosrdné.
Ktovie? Možno...
