V preplnenom meste sa posúvam autom slimačou rýchlosťou.Pustím si rádio.Znejú z neho vianočné melódie.Pospevujem si,usmievam sa.Síce sa ponáhľam,ale nervozitou sa to nevyrieši a tak sa jej snažím nepodľahnúť.Som v nesprávnom pruhu,potrebujem odbočiť do prava a tak sa snažím prekľučkovať.Samozrejme,že nikto nie je ochotný ma pustiť,lebo by potom prišiel cieľa svojej cesty o pár sekúnd neskôr.Nič sa nedá robiť.Musím byť drzá.Škrípanie bŕzd.Čakám kedy šofér čo som mu skrížila cestu vyskočí z auta a vyfacká ma.Našťastie sa nestalo.Dostáva sa na moju úroveň.Ospravedlňjúco sa usmejem.Úsmev má pôsobiť odzbrojujúco,no vztýčený prostredník muža v aute vedľa jednoznačne hovorí ,že prešiel do útoku.Predtým som sa usmnievala nesmelo,previnilo.Teraz sa rozosmejem naplno,vycerím zuby.Nedám sa vytočiť.Nervák vedľa približuje päsť k brade,hrozí sa mi,asi má pocit ,že sa mu vysmievam,ale ja si len nechcem nechať pokaziť deň.
V obchode je nátresk,ako keby doteraz vládol hladomor a ľudia konečne dostali šancu sa poriadne najesť.Kedže som prišla do obchodu na túto situáciu vopred pripravená,nevyvedie ma to z miery.Pár jedincov,ktorí majú pocit,že svet sa krúti len kvôli nim,rozdúchava vášne,hlasno nadáva na neschopnosť a pomalosť pokladničky a ešte na manželku,ktorá ich tam vytiahla.Pokladníčka si tiež niečo hundre popod nos,nahlas nesmie,lebo by prišla o robotu. Práve platiaca pani sa súcitne prihovorí:
"Vy sa musíte veľmi tešiť na Vianoce!"Myslela tým asi,že Vianocami skončí zhon a všetko sa vráti do svojich koľají.Aspoň ja som to tak pochopila.Predavačka však asi vplyvom únavy reagovala ešte o stupeň agresívnejšie.
"To má byť irónia,alebo sa mi posmievate?"Odkedy pracujem v obchode,Vianoce nenávidám."
Zúrivo nahadzuje tovar do pokladne.Viem,nie je to ľahké zvládať od rána do večera tie davy ľudí,poväčšinou nervóznych a nepríjemných,ale možno keby v sebe neživila tú nenávisť bolo by jej ľahšie na duši.
"Teta a ja Vianoce návidím"
Rozrozpráva sa asi 5 ročné,malé copaté slniečko,stojace predo mnou,držiac za ruku tehotnú plavovlasú ženu.
"Bude padať sniežik,Ježiško nám prinesie stromček,rybu,darčeky a bratčeka." Na tvárach okolo stojacich sa rozhostia úsmevy.
Usmeje sa aj predavačka.
"Tak vieš čo?"doteraz zamračená a namosúrená žena sa prihovorí dieťaťu."Pošli toho Ježiška potom aj k nám,ale bratčeka nosiť nemusí."
Ľudia sa smejú vydarenemu vtipu,atmosféra sa uvolnila.Niekedy stačí skutočne málo a postáť o pár minút dlhšie sa nám nezdá také neznesiteľné.
