Chodím tam nakupovať najmä zeleninu.Dobrý výber,dobré ceny.Iný tovar ma veľmi neoslovil. Našťastie som tam nikdy nekupovala chlieb.Že prečo našťastie? Vysvetlím.Preberám,vyberám zeleninu.Radujem sa z krásnej brokolice,ružičkového kelu,ukážkového póru a kombinujem aké z toho pripravím jedlo.Zrazu výskanie na celú predajňu.Pani stojí pri regále s chlebom a trojité céčko trhá ušné bubienky.Pribehla predavačka.Pani sa spamätáva a vyjachce.
"Po chlebe vám behala myš!!!" Keby ste videli tú hrôzu v jej očiach,mysleli by ste,že videla prinajmenšom dinosaura.
Predavačka v hlavnej roli zaklincuje situáciu vetou: "Už zasa?"
Nevedomky,alebo naschvál potvrdí,že to nebolo prvý krát.Dovidenia.Pôjdeme do predajne kde sme zatiaľ myši po chlebe behať nevideli.
V iný pekný deň s košom plným zeleniny/tú som zobrala na milosť,lebo sa dá umyť a tepelne upraviť pred konzumáciu/ kráčam ku pokladni.Vystojím si rad,počúvam nervózne mrmlanie.Predavačke to ide pomaly,je asi nová.Nevadí,snažím sa byť tolerantná.Podávam jej päťstokorunáčku a štyridsať korún ,mám platiť 336 Sk.Myslela som si že jej to ulahčím.Ale smola.Sťažila som jej to.Namieto päťsto si nahodila päťtisíc a stroj jej nevyplul koľko mi má vydať.Herečka v pokladni mi otrčí blok a pobaví ma vetou:
"Prosím vás vypočítajte si koľko vám mám vydať."
Poviem jej sumu 204 Sk.Podá mi požadovanú sumu.Možno keby som povedala 2000,tak ich dostanem.A vráti mi navyše aj 40 Sk ktoré som jej dala na začiatku.Vraciam jej ich,ona nechápe prečo. Možno nabudúce bude chcieť aby som si radšej tovar sama aj nablokovala.
Nechcem zovšeobecňovať,ani kritizovať.Sme len ľudia.Ja tam len rada chodím v nádeji,že ma zasa niečím pobavia.
