Ste unavení nákupmi a chcete si vydýchnuť a načerpať nové sily?Presne táto veta je napísaná na webovej stránke Pizzerie Toscana v nitrianskom Maxe.Výstižnejšie by však bolo:Ak sa chcete dobre nasrdiť,závítajte k nám!/A to som použila v rámci slušnosti ten miernejší výraz!/
Skúste si pýtať kofolu.Čašník len prevráti oči a s pohŕdaním v hlase povie:"To tu také my nemáme."
Stojí a čaká,namiesto aby ponúkol čo majú.
"A čo máte?"prekvapíte ho otázkou,chvíľu loví v pamäti a vymenuje pár nápojov na ktoré nemáte chuť,pretože sú presladené a neuhasia smäd.Vyslovíte požiadavku,aby vám do minerálky pridal v pomere 2:1 džús,čo odmietne zasa s úškrnom,že vám môže priniesť iba minerálku zvlášť a džús zvlášť v sklenej flaši a namiešať si to máte sami.Po proteste,že také veľké množstvo tekutiny nevypijete,stratí trpezlivosť a doporučí vám:
"Však tu nemusíte byť,môžete ísť aj inam."
Mal pravdu,nemuseli sme tam byť a po jeho doporučení sme ani dlhšie neboli.Ale bez nás,zákazníkov ,tam nemusí byť ani on.Majiteľ by ho asi nepochválil za to,že mu vyháňa zákazníkov.A nie je to svetlá výnimka.Nechcem zovšeobecňovať,ale nestalo sa to prvý krát,že sa obsluhujúci personál tváril,akoby ste ho obťažovali a neboli tam oni pre vás,ale naopak.Uznávam,že je dosť náročné a namáhavé behať celý deň a obsluhovať hostí,ale tiež tam nemusí byť.Nikto ho nenúti,aby robil prácu ,ktorá ho nebaví.
