...keby sa ten hlúpy psík jedného dňa nerozhodol,že si svoju stravnú jednotku vylepší o sliepku z neďalekého dvora.Víťazoslávne sa s ňou prišiel pochváliť do svojho nového bydliska.Nie všetci boli jeho počínaním nadšení,ale s vidinou dobrého žrádla ho žiadne protesty nezaujímali. Nestačil si však dostatočne vychutnať svoj úlovok,keď na bicykli prifrčal majiteľ sliepky a to čo sa potom dialo bolo ako zo zlého hororu.
Spravodlivo nahnevaný,avšak bez kúska citu,schytil milého psa za zadné nohy,zodvihol do výšky a niekoľkokrát ho tresol o betónovú cestu.Pes plačlivo zavyl a nakoniec stíchol."Človek"potom nevládneho psa hodil do košíka vzadu na bicykli a po pár metroch ho vyhodil do kríkmi zarastenej priekopy.Zamestnanci skladu len s nemým úžasom pozorovali jeho počínanie a báli sa zasiahnuť,lebo dotyčný bol akoby postihnutý amokom.Malého,starapatého psíka si obľúbili a bolo im ho úprimne ľúto.Vec sa predsa dala riešiť aj inak.Zhodli sa na tom,že keby bol onen zúrivec požiadal,na sliepku by sa boli zložili.
Príbeh má však "šťastný koniec."Na druhý deň ráno,keď prišli do práce ležalo zúbožené zviera na rohožke pred vchodovými dverami,triaslo sa od zimy a asi aj od bolesti.Dobré duše mu dali napiť,neskôr aj najesť,uložili ho do tepla a zo zranení ho vystrábili.
Nebolo to však jediné príkorie,ktoré sa tomuto zvieraťu stalo.Jedného dňa sa objavil s veľkým nápisom DŽÚSI 5 na svojej béžovo-hnedej srsti,z obidvoch strán chrbta.Nápis bol sýtej modrej farby a farba bola nezmývateľná,chlpy zlepené.To mu urobil nejaký "tiež človek." Kým sa farba spolu s chlpmi neolámala a neolúpala,chodil takto označený.Jedného dňa zmizol a viac ho nebolo.Možno dostal zasa chuť na sliepku a nemal toľko šťastia ako v prvom prípade.
Často používané slovné spojenie:chováš sa ako zviera,je v tomto prípade urážkou zvieraťa.Budem používať vetu:chováš sa ako "človek".
