"Dobrý deň teta, je Juro doma?
"Práve som prišla z práce a neviem či je Juro doma."Zakričala som synovo meno,ale keďže sa mi nikto neozval usúdila som,že doma nie je.Oznámila som to Jankovi.
"A nemohla by ste sa ísť pozrieť?"No zdá sa mi to zbytočné,keďže sa mi neozval,ale vykráčam hore na poschodie.Nakuknem do synovej izby,uistím sa že je prázdna.Skráčam dolu schodmi a znova informujem Janka,že Juro doma určite nie je.
"A neviete kam išiel?"
"Nie neviem,veď ti vravím,že som sa práve vrátila domov."
"A neviete kedy sa vráti?"
Čo mu mám na to povedať?Znova opakovať,že neviem,lebo som sa práve vrátila z práce?
Mlčím.Janko si to vysvetluje po svojom.
"No dobre,ak mi to nechcete povedať,nehnevám sa zato na vás."
To mi fakt odľahlo,že nemusím povedať aj to čo neviem a nikto sa preto na mňa nehnevá.
