Prichádzame s dcérou k nášmu autu,ktoré je zaparkované v rade iných áut.Dcéra otvára dvere na strane spolujazdca a povie:
"Aha,niekomu chceli ukradnúť puklice z kolies,ležia tu na zemi."
Inštinktívne pozriem na kolesá môjho auta.Puklice sú na svojom mieste.
"No vieš asi ho niekto vyrušil,keď ich tam nechal.Pre zábavu by to nikto nerobil.Dať si tú námahu,aby ich zložil a potom nevzal."
"Nevezmeme si ich my?" navrhne s úškrnom dcéra.
"Nie nevezmeme"zahriaknem ju."Možno sa ten,komu patria vráti a nájde si ich tu."
Keď prídeme domov,rozprávam príhodu z parkoviska manželovi.Povie"hm" na znak toho,že ma vypočul,ale nekomentuje.O chvíľu prichádza z garáže.Nedalo mu,išiel sa pozrieť.
"A vieš o tom, že tie puklice boli tvoje?"
"To sa mýliš, však som sa pozrela a moje boli na mieste."
"Zo šoférovej strany áno,ale na spolujazdcovej strane sú preč."
Tak som sa tam pre ne vrátila.Myslíte,že tam ešte boli?
