Dnes v noci v mojom sne:
Sedím si na piesočnej pláži pred mojou haciendou popíjajúc margeritu s dáždničkom v pohári. Laptopom riadim celý svoj podnikateľský kolos. Ide mi to dobre. V živote som dosiahol všetko. Volám osobnej asistentke: „Sherry, s kúpou akcií diamantových baní za 12 biliónov dolárov počkajte ešte hodinu a potom ich...“
„Čau starec!“ ozýva sa mi spoza chrbta.
Prišiel ma navštíviť môj dlhoročný priateľ Laco Lučenič. Ako inak - na bicykli. Ponúkol som mu margeritu s fialovým dáždnikom. Medzi rečou sme sa dohodli, že sa zúčastním ďalšieho kola Superstar. Ako dobrému kámošovi mi sľúbil, že nejako „zaonačí“, aby som ho aj vyhral. Keď bijú, treba utekať a keď dávajú, ber. Nuž som pristal. Nedopil a naskočil na bicykel.
Som obeťou. Netuším prečo a nechcem ňou byť.
Mohlo sa mi radšej snívať ako okopávam zemiaky.
