Na prechádzke som zažil viacero príjemných šokov, ktoré by som rád zažíval aspoň v Košiciach, ak nie na celom Slovensku...

Šok č. 1: Rieka Mohan je dominantou mesta s množstvom verejných priestorov v okolí pre rôzny typ relaxu v zóne, ktorý sa počas povodní zaplavuje...

Šok č. 2: Medzi riekou a chodníkom žiadny múr ani zábradlie. Zrejme Nemci nemajú strach, že padnú do rieky...

Šok. č. 3: Stromy priamo na upravenom brehu nevyrezávajú. Nemeckým vodám zrejme neprekážajú pri prechode povodňovej vlny...

Šok č. 4: Chodníky nepotrebujú obrubníky. Dažďová voda preto môže odtekať do zelených pásov...

Šok č. 5: Nižšie situované zelené pásy medzi chodníkmi. Dažďová voda má šancu pritiecť z chodníka a zavlažiť stromy...

Šok č. 6: Ošetrované a nie zrezávané topole lemujú rieku i chodníky....

Šok č. 7: Miestny podnikateľ ponúka skladacie stoličky na relax priamo na zeleni a takmer v dotyku s riekou...

Šok. č. 8: Technické riešenie brehu rieky umožňuje človeku sa dotýkať priamo vody aj pri nízkych stavoch hladiny v rieke...

Šok č. 9: Nikomu nevadí, že ľudia sedia i ležia na tráve. Nepotrebujú asfalt ani betón pod nohy...





Šok č. 10: Aleje stromov vyrastajú priamo z kameňmi upravených svahov na brehu...



Šok č. 11: Veľká časť chodníkov nepotrebuje ani asfalt či betón a ľuďom to nevadí...

Keď sa pripravoval projekt Európskeho hlavného mesta kultúry, navštívila skupina ľudí z nemeckých univerzít Košice i Prešov. Priamo na mieste rozprávali o unikátnych možnostiach, ako priamo v meste vytvoriť dostatok atraktívnych oddychových zón pre ľudí. Vieme, že na Slovensku priestory okolo riek nie sú veľmi atraktívne. Rieka sa považovala v meste za príťaž, preto sa okolo nich umiestňovali priemyselné zóny. Aj z toho dôvodu v projekte EHMK v Košiciach sa ocitol projekt Modrý park, ktorého cieľom bolo umožniť ľuďom viac sa "spriateliť" s riekou i vodou. Ambíciou bolo vytvoriť v okolí rieky Hornád verejné priestory pre voľný pohyb ľudí i relax, ako súčasť Košického protokolu pre vodu, ktorý Košický parlament schválil vo februári 2005. Toto bol kľúčový moment, prečo Košiciam sa umožňuje byť v roku 2013 Európskym hlavným mestom kultúry.
Čo sa stalo s projektom už vieme. Namiesto investície do revitalizácie zanedbaných priestorov pozdĺž rieky Hornád a vytvorenie atraktívneho priestoru v jej okolí sa investuje 10 mil. eur do budovania betónových a asfaltových chodníkov s obrubníkmi v mestských parkoch. Čo k tomu dodať? Košice sa spreneverili pôvodným zámerom projektu EHMK minimálne v bode, vďaka ktorému sa stali Európskym hlavným mestom kultúry. Zvláštna to kultúra hodná európskych rozmerov!
V piatok 14-tého 9. 2012 vo večerných hodinách som sa zúčastnil prerokovania pripomienok zmien a doplnkov k územnému plánu. Bolo to zvláštne prerokovanie. Zástupca mesta oznámil, že petícia 1166 občanov mesta, ktorí si prajú dodržiavať elementárne pravidla v územnom pláne[1] sa neakceptuje. Konalo sa za asistencie mestskej polície. Keď som sa opýtal policajta, či je účastníkom konania, tak mi prezradil, že pred tromi týždňami údajne museli nejakého agresívneho človeka vynášať z priestorov, kde sa konalo prerokovanie. Tak teraz primátor nariadil ochranu zástupcov mesta pred agresívnymi občami.
Žeby to bola predzvesť toho, čo sa bude konať na budúci rok v Košiciach? Spôsob komunikácie zástupcov mesta s „plebsom" smeruje jednoznačne k nízkej až primitívnej forme kultúry, nehodnej Európskeho hlavného mesta kultúry. Nato, aby my Košičania sme aspoň trošku pohodovo relaxovali a oddychovali, budeme musieť z vysušeného a prehriateho mesta utekať čo najďalej z mesta do prírody. Utekať do Frankfurtu by bolo príliš nákladné, že? Alebo by sme mali požiadať mesto o financovanie výletov do Frankfurtu? Nech tam odídu tí, ktorí potrebujú inšpiráciu, keď nevládzu sami tvorivo a s pokorou pristupovať k svojmu mestu.
[1] http://kravcik.blog.sme.sk/c/306320/Otvoreny-list-primatorovi-mesta-Kosice-IV.html