Stav na monitorovacom zariadení 10. mája o 15,34 hod. miestneho času: Teplota vzduchu v dažďovom lese 6,2C a v eukaliptovom lese 8,0C. Teplota pôdy v dažďovom lese 6,0C a v Eukaliptovom lese 5,9C. Vlhkosť vzduchu v dažďovom lese" 99,1% a v Eukaliptovom lese 62,6%. Vlhkosť pôdy v dažďovom lese" 28,1% a v Eukaliptovom lese 6,0%. Tieto parametre potvrdzujú, že viac H2O v ekosystéme znižuje rozdiely teplôt i vlhkosť vzduchu a pôdy, čo je pozitívny trend pre ozdravovanie klímy.
Dažďový "prales" bol vytvorený priamo v Botanickej záhrade na ploche cca 3 ha (žlto vyznačené miesto), čo je cca 1,5 % z plochy celkovej záhrady (200 ha). "Prales" bol vytvorený v klimatický podmienkach Canberry, kde zrážky dosahujú ročný priemer iba 650 mm. Posledné 3 roky priemerný zrážkový úhrn bol dokonca iba 525 mm a napriek tomu ekosystém funguje. Podľa manažérov Botanickej záhrady dokonca v tom extrémne suchom období úbytok vody bol veľmi malý. Ako je to možné? Nuž veľmi jednoducho. Všetka odtekajúca voda z dažďového pralesa sa zbiera a naspäť do neho vracia. Ide o unikátny umelo zavedný systém uzavretého malého vodného cyklu.
Takto vyzerá "Dažďový prales" v hornej časti rokliny.
...a takto v dolnej časti ďažďového "pralesa".
Roklinou vedie naučný chodník, kde človek na vlastnej koži môže precíitiť klímu prostredia.
Okrem informácii o vegetácii sa na naučnom chodníku nachádza aj informačný monitorovací panel, kde si návštevník môže porovnávať rozdiely teploty, vlhkosti i ostatných parametrov dažďového a eukaliptového lesa. Takže les nie je ako les.
Do dažďového lesa zavítal aj prof. Wilhelm Ripl z Technickej univerzity Berlín (na vozíku), za doprovodu Petra Andrewsa, lídra Natural Sequnence Farming (v pozadí, www.nsfarming.com) a manažérov Botanickej záhrady (http://www.anbg.gov.au).
Odtekajúca voda z dažďového lesa prechádza systémom umelovybudovaných prvkov, na konci ktorých sa zbiera a vracia naspäť do lesa, ako uzavretý vodný cyklus.
Týmto technologickým systémom vytvorili podmienky pre fungovanie dažďového lesa, aj keď klimatické pásmo Canberry "akože" nevyhovuje podmienkam pre jeho vznik. Táto úvaha stráca opodstatnenosť fungovaním princípov intenzívnych malých vodných cyklov, v ktorých voda, ktorá sa rastlinami vyparuje nie je stratená voda, ale voda vracajúca sa do systému kondenzáciou vodných pár a udržiavanie vegetácie vo vitálnej dynamike rastu i samotného života fauny a flóry. Toto je aj základný princíp uzavretej integrity vody v jej "večnom" obehu autoregulácie v prírodných ekosystémoch, samozrejme ak človek tento systém neotvoril.
Tak ako človek dokáže otvárať systémy štartovať ich degeneráciu, môže aj systémy ozdravovať uzatváraním malých vodných cyklov. Príklad Botanickej záhrady u protinožcov dokazuje, že človek dokáže robiť aj dobré veci a prinavrácať obnovu toho čo pokazil. Preto by to nemalo ostať iba v prostredí naučných plôch, ale malo by sa to dostať do reálneho života obnovy krajiny pre ozdravovania klímy prostredníctvom vody a vegetácie, tak ako navrhuje Košicky občiansky protokol pre vodu, vegetáciu a klimatickú zmenu (www.ourclimate.eu).
Poznatok z Botanickej záhrady v Canberre ukazuje na doteraz zanedbávaný vplyv vody a vegetácie v krajine na klímu v klimatických scenároch, čo nie je namieste. Slepo veriaci experti na klimatickú zmenu, sústreďujúci na vplyv rastu CO2 v atmosfére, by mali rýchlo zabudnúť na to, čo v davovej psychóze o klimatickej zmene tvrdia. Mali by sa viac sústrediť na využívanie vody a vegetácie na ozdravovanie klímy, pretože príčinou zmeny klímy v prostredí, kde človek žije, je znížovanie výparu H2O do atmosféry a nie zvyšovanie koncentrácie skleníkových plynov CO2 v atmosfére priemyselnou produkciou. Zvyšovanie koncentrácie skleníkových plynov CO2 v atmosfére je len sprevodným javom narušovania malých vodných cyklov na kontinentoch, lebo vysúšená krajina utlmuje fotosyntézu a tým znižuje ukladanie CO2 vo vegetácii. Bez CO2 totiž rastliny nemôžu rásť.
V Austrálii som sa dozvedel, že z kontinentu zmizlo viac ako 99,7% dažďových pralesov a viac ako 98% mokradí!. Nuž, ak je to pravda, môžu austrálčania veľmi jednoducho si vyrátať, ako si sami zmenili klímu a tiež môžu veľmi rýchlo si navrhnúť program, ktorým by ozdravili klímu nie v prebehu niekoľkých desaťročí, ale za niekoľko rokov, ak by začali masívne zadržiavať dažďovú vodu tam, kde padá.
