Apríl a máj bude s vysokou pravdepodobnosťou veľmi suchý a horúci. Po dlhej zime sa proste prehupneme rovno do leta. Tu sa trošku zastavme a porozmýšľajme, prečo sa nám jarné obdobie vytráca. V minulosti bol najchladnejší deň na severnej zemepisnej šírke 18-teho februára po zimnom slnovrate z decembra. Ak Slnko sa dostane na rovník a intenzita žiarenia prúdi do vysušenej krajiny, tak sa pôda rýchlo prehrieva. A je teplo. Preto sa jarné obdobie vytráca.
K škodlivým dopadom sucha, ktoré sa môže prejaviť na jar patrí aj neúroda, znižovanie úrodnosti pôdy, požiare a ďalšie. Sucho spôsobuje znižovanie organického obsahu v pôde. Každé percento zníženia organického obsahu v pôde znamená o niekoľko percent nižšiu schopnosť pôdy absorbovať vodu. Po preschnutej pôde dážď rýchlo stečie bez toho, aby vsiakol.
Paradoxne, priebeh povodní v presušenej krajine je dramatickejší, ako v krajine s optimálnou vlhkosťou pôdy. Optimálne je, aby pôdy boli zavlažované dažďom čo najčastejšie. Vtedy prebiehajú intenzívne chemické i biologické procesy v pôde a dochádza k tvorbe humusu, teda organických látok v pôde.
Nedostatok zrážok sa kompenzuje zavlažovaním presušenej poľnohospodárskej pôdy. To však je cesta k rýchlemu zasoleniu a strate úrodnosti. Existujú vedecké štúdie o fyzikálnom mechanizme sústavného "priťahovania" dažďa zdravým lesom a naopak, odpudzovania dažďa presušeným územím. Čiže, krajiny sú suché nielen preto, že v nich menej prší, ale tiež prší v nich menej, pretože sú suché. Z toho teda vyplýva, že ak krajinu vysušíme, prestane v nej pršať.
Preto ak chceme trvalo udržateľne chrániť úrodnosť pôd, potrebujeme v pôde udržiavať dostatok vody a ideálne je, aby to bola dažďová voda. My sme však posledné desaťročia robili presný opak. Po roku 1989 pokračujeme v urýchľovaní vysušovania pôdy a preto sa mení charakter zrážok, ich výskyt v priestore i čase. Je čas sa vrátiť k obnove vody v pôde, aby sme zintenzívnili chemické i biologické procesy v pôde, aby sa prinavrátila obnova humusu.
Preto treba zmeniť pravidlá hry a motivovať farmárov k tomu, aby prispievali k ochrane dažďovej vody v pôde. Experti tvrdia, že v 21. storočí prežije len ten, kto bude mať úrodnú pôdu. A úrodnosť pôdy je závislá od vody. Je čas sa prebudiť priatelia, kým nie je neskoro. Nuž ale v súčasnosti pracuje v poľnohospodárstve sotva 55.000 ľudí, čo je necelých 10% z toho, čo boli zamestaní pred 10-timi rokmi. Takže je tu systémová chyba, ktorú treba okamžite opraviť.
