Cieľom vyššie uvedených opatrení bolo zníženie povrchového odtoku dažďovej vody z krajiny a v dôsledku toho zmiernenie povodňových vĺn, ale i zníženie vodnej erózie, obohatenie podzemných vôd a pôdnej vlhkosti a ďalšie efekty. V súčasnosti si legislatíva a úrady málo všímajú tých, ktorí svojou činnosťou prispievajú ku vzniku povodní zvyšovaním odtoku vody z krajiny, napríklad obrábaním pôdy po spádnici či vytváraním rýh ťahaním dreva na lesných cestách. Úrady takéto počínanie netrestajú a neukladajú povinnosť vykonať opatrenia na nápravu. Naopak, legislatíva a niektoré úrady majú tendenciu vytvárať problémy tým, ktorí sa snažia o zmiernenie povodňových vĺn a erózie znížením povrchového odtoku vody z krajiny.
Dôkazom nezodpovedného správania štátneho úradníka je nariadenie generálneho riaditeľa sekcie ochrany vôd Ministerstva životného prostredia Ing. Dušana Čerešňáka zo dňa 7. januára 2013 všetkým Obvodným úradom životného prostredia vykonať štátny stavebný dohľad, či na uvedené revitalizačné projekty boli vydané stavebné povolenie a kto ho vydal. V prípade, že orgán Štátnej vodnej správy zistí, že sa jedná o vodnú stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie správnym orgánom, ktorý nie je príslušný na povolenie vodných stavieb, postúpi vodohospodársky orgán obvodnému úradu v sídle kraja podnet na konanie pre porušenie zákona. Generálny riaditeľ sekcie vôd, sedel na tej istej stoličke aj za bývalého ministra životného prostredia (2011), keď sa schvaľovali realizačné projekty vo Vláde, takúto pripomienku vôbec nevzniesol. Zrejme preto nevzniesol, lebo si je vedomý vágnosti zákona o vodách, ktorý umožňuje ideologický zneužívať "komu dáme a komu nie".
Nevšimol som si za celé obdobie úradovania pána Čerešňáka vo vysokej úradnickej funkcii, aby ako kompetentná osoba inicioval štátny stavebný dohľad za zanedbávanie všeobecných povinnosti Zákona o vodách, konkrétne § 30, odsek 3, ktorý ukladá orgánu štátnej vodnej správy uložiť vlastníkom poľnohospodárskych a lesných pozemkov vykonávať opatrenia smerujúce k plneniu povinností uvedených v odseku 2. Odsek 2 znie: Vlastník, správca alebo nájomca poľnohospodárskych a lesných pozemkov je povinný ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov; je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia.
O tom, že správanie niektorých poľnohospodárov a lesníkov hraničí s trestným činom je ako maku. Najdôslednejšie to zmapoval bloger Michal Gažovič: http://gazovic.blog.sme.sk/c/328105/Mozna-pricina-vzniku-lokalnych-povodni-v-podmienkach-Slovenska.html, http://gazovic.blog.sme.sk/c/327118/Nazorna-ukazka-vplyvu-cloveka-na-vysusovanie-krajiny.html. Nápravu zlého hospodárenia v lesoch a na poľnohospodárskej pôde riešil Program revitalizácie krajiny.
Ak by sa lesníci či statkári takto správali v 19-tom storočí, na pokutách by sa nedoplatili a preto by sedeli vo väzení. V 21. storočí je presný opak toho. Niektorí štátni úradníci na jednej strane umožňujú benevolentné správanie k lesohospodárom i poľnohospodárom, ktorí zvyšujú riziká povodní i sucha a na druhej strane šikanujú tých, ktorí sa snažia povodniam i suchu zabrániť. Vágnosť zákona o vodách umožňuje štátnym úradníkom prekrúcať paragrafy a zneužívať moc na presadzovanie záujmov finančných skupín a brániť realizácii ekonomický lacnejších a efektívnejších, sociálne spravodlivejších a environmentálne bezpečnejších riešeniam. Preto verejne vyzývam generálneho riaditeľa sekcie ochrany vôd Misterstva životného prostredia ing. Dušana Čerešňáka, aby odišiel bezodkladne z funkcie, aby nezhoršoval problémy vodného hospodárstva. Vy ste odporca a nie ochranca vôd!
http://vybrali.sme.sk/c/Na-Slovensku-po-slovensky-Za-ochranu-vod-je-zodpovedny-odporca-vod
