Aj preto vybudovali v krajine 108 priehrad, aby dokázali zachytiť dažďovú vodu v rezervoároch a potom ju po krajine distribuovali pre ľudí, poľnohospodárstvo, priemysel v domnienke, že problém je vyriešený. Nuž problém sa nevyriešil. Dramatický pokles zrážok však nedokáže pokryť potreby vody, preto Cyperská vláda pristúpila k odsoľovaniu vody z mora. Momentálne fabriky na odsoľovanie vody dokážu produkovať denne niečo cez 200.000 m3 vody, ktorá sa prevažne využíva pre potreby miest na pobreží. Odsolenie jedného kubíka vody stojí štátny rozpočet 1,2 eur. Ostatné náklady hradí spotrebiteľ. Za odsolenie 75 mil. m3 vody, zaplatí štát takmer 100 mil. eur privátnym spoločnostiam, s ktorými štát ma uzatvorený kontrakt. Spotrebovaná voda sa následne čistí a vracia sa do mora.
Výskyt zrážok na Cypre je hlavne v zimnom období. Na Cypre v lete takmer nezaprší. To preto, lebo v lete vysušená krajina Cypru pôsobí ako tepelný ostrov, ktorý bráni prísunu vlhkých morských prúdov z mora na ostrov. Ochladenie ostrova v zimnom období utlmuje intenzitu tepelného ostrova a preto vlhkejšie morské prúdy dokážu preniknúť na pevninu, skondenzovať a vytvoriť dážď. Pokles zrážok v poslednom polstoročí o 70 mm ročné znamená zvýšenie produkcie citeľného tepla z vyschnutého ostrova do atmosféry. Odhad je 350.000 GWh tej energie, ktorá vplyvom väčších zásob vody v štruktúrach krajiny ukladala sa prostredníctvom fotosyntézy do vegetácie a ochladzovala prostredie i celý ostrov. Uvoľnená energia do atmosféry zvyšuje intenzitu tepelného ostrova a obmedzuje tvorbu zrážok. Pre vodné hospodárstvo i ekonomiku Cypru je to priam katastrofa.
Pokračovanie v nevedomom vysušovaní Cyperského ostrova spôsobí v budúcnosti pokles zrážok ešte výraznejšie. Je reálne, že okolo roku 2050 dosiahnu zrážky sotva 300 mm. Vtedy už nepomôže produkcia odsolenej vody ani na úrovni 1 mld. m3 ročne. Človek kde koľvek na svete je už raz taký, to čo dostáva zadarmo znevažuje a potom za ťažké peniaze to získava. Dážď, ktorý zadarmo prichádza do krajiny, považujú aj Cyperčania za odpad. Dôkazom je zopár fotografií, ktoré som v rýchlosti urobil v okolí Larnaky. Kanalizovanie dažďovej vody zo spevnených plôch, rigolovanie ciest, či regulácia vodných tokov, ktoré v lete sú takmer vysušené, znásobuje vplyv vysušovania na malý vodný cyklus na ostrove.
A odkaz pre Slovensko? Nuž jednoduchý. Veselo pracujte na tom, k čomu sa Cyperčania dopracovali minimálne za posledné storočia. Po vykántrení lesov a vysúšaní krajiny súčasnou urbanizáciou, siahajú Cyperčania po vysušených zajtrajškoch. Učte sa iba na vlastných chybách, posielajte dažďovú vodu do mora a keď dospejete k vysušeným zajtrajškom, potom sa snažte dohodnúť s niektorým prímorským štátom, že vám láskavo dovolí postaviť továreň na odsoľovanie. Alebo počkáte, že stúpnutím hladín morí, príde more k Vám? Nuž veselo do toho priatelia na Slovensku! Vedzte, že Ste na najlepšej ceste k vysušeným zajtrajškom, podobne ako Cyperčania. Vedzte, že ak Slovensko so svojmi susedmi zbaví malých vodných cyklov, bude musieť pre život štátu odsoliť aspoň 5 mld. m3. Na to bude musieť si vytvoriť rezervu v štátnom rozpočte asi 6 mld. eur. Takú perspektívu chcete? Tak usilovne pracujte, aby sa tak čo najskôr stalo! Privátny sektor má dostatok kapacít, aby Vám tieto technológie ponúkol. Veď ide o biznis a nie vodu a život ľudí!
