Populačný rast i nároky človeka s „betónovou kultúrou" využívania zemského povrchu, prejavovaná spriemyselňovaním a urbanizáciou zemského povrchu bráni nasycovaniu pôdy dažďovou vodou. Preto ubúdajú zásoby podzemných vôd, vysýchajú rieky i jazerá, hynú rastliny, vzniká deficit vody pre človeka, prírodu, potraviny i zdravú klímu. Mení sa vodný cyklus. Dážď sa vyskytuje nepravidelnejšie a počasie v extrémoch. Nová kultúra vody znamená presadzovať také formy využívania zemského povrchu, ktoré budú napomáhať obnove vody v pôde, budú podporovať zásoby vody v podzemí, aby nevysýchali pramene, aby boli zavodnené rieky i jazera, aby rastliny, živočíchy i človek netrpeli smädom, aby pravidelnejšie a s menšou intenzitou pršalo.
Preto základným ľudským právom človeka, nie je len mať právo na vodu, ale byť zodpovedný za dostatok vody v pôde, vo vegetácii, v atmosfére, v prameňoch, jazerách i riekach. Kľúčom k dostatku vody v povodiach pre človeka, prírodu, potraviny i zdravú klímu je pravidelné nasycovanie pôdy dažďovou vodou. Preto novou kultúrou o vode je presadzovať, podporovať realizovať i pestovať také formy využívania zemského povrchu, ktoré budú obnovovať vodu v pôde. Toto je naša povinnosť za ochranu prameňov, riek, prírody i klímy.
Základným predpokladom života v ktoromkoľvek kúte na kontinentoch našej planéty je podporovať mechanizmy a nástroje, ktoré budú úspešne motivovať človeka, komunity, regióny i štáty zadržiavať dažďovú vodu v pôde. Lebo to je kľúčom k prežitiu človeka i k trvalo udržateľnému životu na planéte Zem. To je jediná šanca, aby voda pomáhalia a nezabíja. Aby sme zmierňovali negatívne dôsledky klimatických zmien, aby rieky boli zdrojom solidarity, spolupráce i prevencie pred konfliktmi i biedou v komunitách pozdĺž riek i celých povodí.
