Roztopenie všetkých ľadovcov, ktoré sa nachádzajú v Antarktíde a Grónsku, by podľa výpočtov spôsobilo stúpnutie hladiny svetového oceánu o 60 - 80 m, kým roztopenie ľadovcov na všetkých ostatných pevninách len okolo 0,5 m. Roztápajúci sa ľad nepevninského pôvodu (napr. v Severnom ľadovom oceáne), ktorý pláva na hladine oceánu, naopak, jeho hladinu nijako nezvyšuje. Platí tu Archimedov zákon rovnako ako v prípade voľne plávajúcej kocky ľadu v pohári s nápojom. Preto je úplne kuriózne, ako niektorí experti na klimatickú interpretujú klimatické nezmysly, ako ukazuje internetový zdroj, že roztápanie plávajúceho ľadu spôsobuje stúpanie hladinu oceánu.
Všimnime, si že ľadá plocha sa zmenšuje len v mori a nie pevnine
Bilancia ľadovcov
Rovnováha ľadovca medzi snežením a ubúdaním je najmä vplyvom topenia, sublimácie a stekaniu ľadovcových riek do mora. Žiaľ, komplexnejšia ľadovcová bilancia sa skúma na (menších) ľadovcoch mimo ťažko dostupných teritórií Grónska a Antarktídy. Väčšina z nich skutočne zaznamenáva väčší alebo menší úbytok objemu. Sú oblasti napríklad v Patagónni, kde ľadovcová vrstva pribúda, čo znamená, že prírastky ľadu zo sneženia sú intenzívnejšie ako jej ubúdanie. Otázkou je, čo to spôsobuje. Logický by sa dalo vysvetliť tým, že dochádza k priestorovej zmene rozdelenia zrážok a v rôznych chladnejších regiónoch sveta zrážky pribúdajú a vo vysušených ubúdajú. A to pravdepodobne súvisí s poškodením krajiny, ktorá nie je schopná zadržiavať dažďovú vodu a tak premena solárnej energie na citeľné teplo, ktoré pri sálaní do atmosféry vytláča mraky do chladnejších oblastí. A to sa týka aj zaľadnených regiónov v blízkom kontakte s pretvorenou krajinou. Tu treba hľadať aj odpoveď na rýchlejšie trieštenie ľadovcov padajúcich do mora. Pribúdanie ľadu v vnútrozemi je vlastne pribúdanie váhy ľadovca, čím sa rýchlosť tečenia ľadovcovej rieky zvyšuje.
Čo sa týka Grónska a Antarktídy, predstavy širokej verejnosti sa formujú predovšetkým na základe mediálne populárnych a emocionálne silných scén ulamovania a trieštenia ľadovcov v okrajových častiach oceánu. Tieto zábery sa robia zvyčajne z okrajov ľadovcov, ktoré sú pomerne ľahko dostupné médiám a výpravám. Často sa nepresne interpretuje aj príčina odlamovania ľadovcov. Odlamovanie v okrajových častiach kontinentálnych ľadovcov priamo zasahujúcich do oceánov a morí a praskanie ľadovcov nepevninského pôvodu má veľa ráz mechanický pôvod a prispieva k nemu napríklad neustále kolísanie (zvyšujúcej sa) hladiny oceánov vplyvom prílivu a odlivu i zvyšovania rýchlosti toku ľadovcovej rieky vplyvom zvýšenia záhy ľadu vo vnútrozemí.
Pevninské ľadovce
Výskumy ľadovcov v Antarktíde a Grónsku ukazujú, že vo vnútrozemí sa permanentne zvyšuje hrúbka ľadu, pretože v prostredí permanentného mrazu sa sneh ukladá a neroztápa. Údaje o vyrovnanosti bilancie ľadovcov v Antarktíde a Grónsku nie sú jednotné, v poslednom čase sa v prípade Grónska čoraz viac konštatuje celkový úbytok ľadu.[2] Je logické, že pri súčasnom trende prehrievania kontinentov ľadovce napríklad rýchlo ubúdajú v Alpách, keďže sú obkolesené „horúcimi platňami" priemyselných regiónov Európy. Ľadovcová voda sa v tomto prípade stáva súčasťou odtoku a končí sa v mori, pričom prispieva (čiastočne) k zvýšeniu jeho hladiny.
Odvodňovanie krajiny a rast hladín oceánov
Ďalším logickým vysvetlením stúpania hladín oceánov okrem zvýšeného odtoku z ľadovcov je zvýšenie odtoku vody pevninského neľadovcového pôvodu a jej následného ukladania do oceánov. Kým odtok z topenia ľadovcov sa prakticky bez námietok prijíma ako vysvetlenie stúpania hladín oceánov, vysvetlenie prostredníctvom úbytku vody z krajiny naráža na obrovské predsudky a mentálny odpor. Pritom nepatrné, sotva pozorovateľné (cca 1 %) zvýšenie ročného odtoku do oceánov (v porovnaní s vyrovnanou bilanciou) prostredníctvom riek, na úkor hladín podzemnej vody, pôdnej vlhkosti a rastu vegetácie, by predstavovalo objem vody, ktorý by za sto rokov zväčšil objem oceánov o 36 146 km³ vody, čo zodpovedá stúpnutiu ich hladín o 10 cm (pri zanedbaní zvýšeného odparovania z hladín oceánov či objemovej expanzie vody vplyvom zvýšenej teploty a ďalších faktorov).
Chýbajúca voda v krajine
Ďalšie centimetre vody v oceánoch mohli pribudnúť počas kultúrnej histórie ľudstva z vody, o ktorú početné civilizácie pripravili svoje územia - z vody európskeho klimaxového lesa vyrúbaného za posledných tisíc rokov či z vody, ktorá v časoch Rímskej ríše zavlažovala mestá a polia severnej Afriky. Ak niekto popiera, že táto voda je v oceánoch, potom by mal povedať aj to, kde je. Je isté, že vo väčšine prípadov nie je v tom istom množstve na územiach, ktoré človek „civilizoval". Podiel vody ľadovcového a neľadovcového pôvodu na stúpaní hladín oceánov momentálne nepoznáme. Vedecká obec by sa mala zaoberať vodou pevninského neľadovcového pôvodu zvyšujúcou hladiny svetového oceánu o to intenzívnejšie, o čo viac nám v krajine táto voda chýba v porovnaní s vodou z ľadovcov.
Takže tak si prihrievame na kontinentoch. Rozumiete tomu prečo to robíme? Ja nie! A rozumiete tomu, prečo množstvo zaručených správ o globálnom otepľovaní, dokonca pochádzajúcich z finančne nákladných výskumov má takú neserióznu úroveň interpretácie? Ja tomu nerozumiem. Včera som sa zúčastnil pracovného stretnutia, zorganizovaného Vodohospodárskou výstavbou v Bratislave a som bol tak ako po každý raz prekvapený, ako sa podsúva mediálnej komunite potreba stavať priehrady na to, aby sme nemali povodne ani suchá. Nuž prichádza nová vláda a treba prepašovať agendu nákladných megainvestícií. Bude zaujímavé, ako sa s tým naloží staronová generácia politikov. Mediálne pochôdzky politikov v prostredí samovývojového pádu riešení, asi ostanú iba v rovine utópie. Mimochodom, aby Ste vedeli, že za posledných 60 rokov zo Slovenska do mora bolo bez úžitku spláchnutých o cca 12 mld. m3 tej dažďovej vody, ktorá v minulosti nasycovala krajinu, vyparovala sa a udržiavala teplotu v znesiteľnej podobe. Toto je náš príspevok k stúpaniu hladín oceánov i k vlastnému peklu, ktoré si na Slovensku robíme. Horúčavy sú preto, lebo daždovú vodu, ktorá ochladzovala krajinu sme poslali do mora.
Vplyv topenia ľadovcov (A) a poklesu zásob vody na kontinentoch (B) na stúpanie hladín oceánov (C)
[1] Zdroj: NASA, http://sealevel.jpl.nasa.gov/gallery/presentations/public-presentation/03-GP-science-apps.ppt#19
