Tak sa poďme pozrieť na konkrétnu obec, ako vodná infraštruktúra, ktorú sme vyrobili spôsobuje devastáciu životného prostredia. Vybral som si obec Kavečany pri Košiciach preto, lebo som mal blízko pre urobenie fotodokumentácie systémov používaných na odkanalizovávanie dažďových vôd a zároveň aj preto, lebo Kavečany majú priemerné charakteristiky odpovedajúce celému Slovensku, čím je možné istým spôsobom zovšeobecniť poznatky pre celé Slovensko.
Panoráma Kavečian - strešná architektúra
Každá strecha jedno mikropovodie, z ktorého sa zbiera dažďová voda
...a odvádza do najbližšieho rigola
"Rigolová a mostíková" architektúra v obci
V novej časti zástavby architektúra rigolov sa rozvíja
...bez zmeny za posledných 30 rokov
...a všetky pozbierané vody sa vlejú do zregulovaného koryta miestného potoka a odvedú na Zoologickú záhradu, kde si nevedia rady s povodňovými situáciami.
Trochu čísiel, čo z toho vyplýva
V obci Kavečany je 1070 trvalo žijúcich, plocha katastra obce je 1048 ha a zastavaná plocha je 43 hektárov (4,1% zastavaných plôch z celého katastra). V obci je momentálne 333 domov. Na jeden hektár katastra pripadá takmer jeden obyvateľ obce, podobne ako pre Slovensko. Zo spevnených plôch ročne odteká viac ako 80% dažďovej vody rigolmi do potokov. To znamená, že ročne z územia je rigolmi odkanalizovaných cca 240.000 m3 dažďovej vody. V podobných lokalitách s dostatočnými sklonmi svahov, ktorý umožňuje odtok dažďovej vody je bilancia odtoku zo zrážok cca 40%. Tým sa zvýšil objem ročného odtoku z intravilánu Kavečian o cca 120.000 m3. Na jedného obyvateľa je to cca 225 m3. Približne toľko vody v minulosti spolu vsiaklo, doplnilo zásoby podzemných vôd a vyparilo sa do atmosféry.
Môžeme tiež analyzovať vplyv urbanizácie vidieka na vytváranie bleskových povodní. Príspevok Kavečian k bleskovým povodniam pre extrémnu zrážku 60 mm je takmer 24.000 m3, čo na jedného občana je viac ako 20 m3. Ak vychádzame z princípu, že cca polovička zadržanej vody v pôde sa nevyparuje vďaka odkanalizovaniu, potom Kavečany prispievajú k otepľovaniu atmosféry tvorbou citeľného tepla 42 mil. KWh. To v prepočte predstavuje príspevok takmer 40.000 KWh tepla do atmosféry na jedného obyvateľa Kavečian.
Takže ak to zhrnieme, rozvoj vidieckeho sídla Kavečian, ktoré je založené na odkanalizovaní dažďovej vody zo zastavaných plôch, každý občan Kavečian prispieva:
1. k ubúdaniu zásob vody v pôde a podzemí a vytváraniu sucha v objeme cca 225 m3 každoročne
2. k zvýšeniu rizík vzniku bleskových povodní pre extrémnu zrážku 60 mm, ktorá sa už takmer každý rok vyskytuje v objeme 20 m3.
3. k otepľovaniu svojho prostredia ročnou produkciou tepla 40.000 KWh.
Ak tieto údaje je možné zovšeobecniť na celé územie vidieka Slovenska, kde žije viac ako 2 mil. obyvateľov, potom vplyvom urbanizácie sa každoročne:
1. nezmyselne odkanalizuje cca 450 mil. m3,
2. nezmyselne sa prispeje k povodňovým rizikám o cca 40 mil. m3
3. nezmyselne si „podkurujeme“ produkciou tepla o objeme viac ako 300.000 GWh/rok do atmosféry tým, že sme z krajiny odkanalizovali dažďovú vodu.
4. nezmyselne spôsobujeme poruchy v počasí a nárast extrémov v počasí tým, že spôsobujeme rozpad malých vodných cyklov
Mimochodom 300.000 GWh vyprodukujú dohromady všetky elektrárne na Slovensku za 6 rokov! Kde sa hrabe nešťastné CO2 ku klimatickej zmene.
