Okrem Slnka ovplyvňuje teplotný režim kontinentov aj voda, ktoré spomaľuje procesy otepľovania i ochladzovania. Voda je termoregulácia planéty Zem a spomaľuje jej ohriatie i ochladenie. Proste Slnko planétu Zem ohrieva a voda ju ochladzuje. Ak by krajina bola bez vody, najchladnejším dňom na severnej pologuli by bol deň, kedy je Slnko na oblohe najnižšie (deň zimného slnovratu). To isté by platilo aj o najteplejšom dni v deň letného slnovratu. To by však platilo iba za podmienky, ak by planéta Zem bola totálne vyschnutá bez vody. Ono to však nie je možné, lebo máme oceány, ktoré regulujú teplotu.
Teplotu však reguluje aj voda na kontinentoch. Ako je to však s vodou na kontinentoch? Nuž na kontinentoch žije človek, ktorému sa hovorí, že je najrozumnejšia bytosť zo všetkých tvorov. Ozaj sme najrozumnejší? Človek pri využívaní zemského povrchu doslova vyháňa vodu do oceánov, Vďaka tomu, každým rokom, ubudne z kontinentov viac ako 700 mld. m3 vody. Mimochodom tento objem vody v prepočte na plochu oceánov znamená výšku vodného stĺpca 2 mm. Nie náhodou o toľko ročne stúpne hladina oceánov?
Voda spomaľuje otepľovanie i ochladzovanie. Ak sa zbavíme vody na kontinentoch, tak proces otepľovania i ochladzovania sa zrýchli nielen počas dňa, ale aj počas roka. Proste tak ako náš život je závislý na teple Slnka, tak je závislý aj na chlade vody. Stále menej a menej vody na kontinentoch, znamená oslabenie termoregulačných funkcií nie len kontinentov, ale aj planéty a jej rýchlejšie prehrievanie i ochladzovanie a to preto, lebo ju dôsledne vysušujeme kontinenty.
Ako sa to dá fyzikálne vysvetliť tento jav? Voda sa vyparuje z krajiny. Na to, aby sa vyparila voda, je potrebná energia Slnka. Pri výpare 1-ného m3 sa spotrebuje cca 700 KWh energie Slnka. Ak ten kubík vody sme poslali do mora, tak energia Slnka sa nespotrebuje, ale uvoľní do atmosféry. Tým, že pretvárame zemský povrch a obmedzujeme dažďovej vode vsakovať do pôdy a podporujeme jej odtekať do potokov, riek, morí a oceánov, spôsobujeme nie len častejšie a extrémnejšie povodne, stúpanie hladín oceánov, ale aj chaos v atmosfére. Za posledných 50 rokov sme skanalizovali z kontinentov do oceánov viac ako 25.000 mld. m3. Táto voda v minulosti na kontinentoch regulovala teplotu, čím spomaľovala proces ohrievania i ochladzovania kontinentov. Tým bol obmedzený priestor dramatických zmien teplôt a teda počasia.
Spomínaný objem vody, ktorý sme poslali do mora, viazal na seba cca 17.500 mld. GWh energie. Teraz keď tá voda je v oceánoch, tak spomínaný objem energie sa uvoľňuje do atmosféry a spôsobuje chaos v nej. Viete koľko to je energie? Veľmi veľa. Toto množstvo energie je „len" 500 mil. násobok vyrábanej elektrickej energie na Slovensku za jeden rok. Slovensko vyrába ročne 35.000 GWh. A že vraj svetu hrozí energetická kríza.
Takže záver: Vyháňaním dažďovej vody z kontinentov do oceánov robíme bodrel v atmosfére a spôsobujeme neočakávané a náhle zmeny počasia.
Takže nie len túto zimu, ale aj budúce zimy budú viac chaotické. Proste zimy budú prichádzať ináč ako sme ich doteraz poznali. Taktiež zabudnime na jarné i jesenné obdobie. Extrém bude striedať extrém a to jednoducho preto, lebo sa za každú cenu zbavujeme vody. To je zlá správa. Dobrou správou však je, že je to riešiteľné a to veľmi jednoducho. Tak ako sme pomáhali vysušovať krajinu, tak by sme ju mali plošne zavodňovať. To nám dá šancu vyriešiť hromadené ekonomické, sociálne, environmentálne problémy sveta a zaručiť tejto civilizácii globálnu bezpečnosť. Otázkou je, čo to chceme! Skúsme to urobiť my obyčajní ľudia, ak to nechcú vládcovia tohto sveta.
