V roku 2003 bol v Košiciach naštartovaný proces spracovania stratégie rozvoja ekobývania, ako súčasť záchrany Košických lesov pred privatizáciou. Výsledkom bola Košickým parlamentom schválená stratégia rozvoja bývania „ Bývanie v 21. storočí v Košiciach", ktorú môžete nájsť tu: http://www.kosice.sk/zakladne_dokumenty.asp. Tento dokument bol v januári 2004 schválený a zaviazal Magistrát mesta Košice konať. Nuž a prešlo 6 rokov, Košické lesy sa nesprivatizovali, čo bol veľký úspech, ale Magistrát mesta Košíc v realizácii programu ekobývania nepohol ani prstom.
Prečo sa pripravoval projekt ekobývania? Lebo dominantná časť kultúry bývania občanov mesta Košíc je v panelákových bytoch, ako dôsledok rýchleho populačného rastu Košíc v 60-tich rokoch. Kultúra bývania v Košiciach odpovedá architektúre a štruktúre bývania. Budúcnosť kultúry a zdravého štýlu bývania v Košiciach by mal byť v orientácii na individuálne bývanie, ktoré dáva príležitosť občanom mesta zdravo bývať v prostredí, ktoré zvyšuje kvalitu života. Preto zámerom bolo pripraviť podmienky, aby občanom Košíc sa umožnilo stavať rodinné domy ne ekotechnológiách a zároveň transformovať klasické panelákové byty na bývanie v prostredí mestského typu s európskym štandardom bývania.
Mesto pre Novú kultúru bývania by malo vytvoriť transparentné podmienky výstavby rodinných domov na ekologických princípoch v okrajových častiach Košických lesoch a záhradkárskych osadách, ktoré by boli menej závislé na monopolných dodávkach komodít a služieb. Tento ekotrend mal umožniť novú perspektívu pre mladých ľudí vybrať si Košice za mesto v ktorom sa oplatí žiť.
Zámerom okrem iného bolo ovplyvniť ceny nehnuteľností na trhu, pretože viacej ponúk mohlo znížiť dravosť realitných kancelárii predávať nehnuteľností za nekresťanské ceny. Ťarbavosť Magistrátu mesta Košice a rôzne politické tlaky na vedenie mesta nenaštartovali proces realizácie ambiciózneho projektu. Ceny nehnuteľnosti na trhu v Košiciach vyrástli do nekresťanských cien a nasledoval úpadok v podobe finančnej krízy.
Ak by projektu ekobývania komunálni politici Košíc v zmysle schváleného uznesenia dali zelenú, dovolím si nahlas povedať, že dopad finančnej krízy na Košice by bol oveľa menší, bolo by viac práce v Košiciach, viac peňazí by ostalo v komunite i viac nových až inovatívnych impulzov pre rozvoj lokálnej ekonomiky by nastalo. S nepochopením som sledoval, ako primátor mesta Košíc natŕčal dlaň k bývalej vláde, aby dala viac peňazí, lebo sa znížil príjem daní. Nepohol však ani prstom, aby sa hýbala lokálna ekonomika. Samozrejme, že to robili takmer všetci starostovia miest a obcí, lebo je ľahšie pýtať, ako pohnúť zadkom i mozgom v rámci svojej pôsobnosti.
Keďže občan na Slovensku a samozrejme aj v Košiciach je bohužiaľ lokajom monopolov, má malú šancu stať sa nezávislým. V tom čase som si naivne myslel, že samospráva je na to, aby rozvíjala také strategické rozvojové programy, ktoré by priniesli novú kvalitu i kultúru do života občanov i zabezpečí v medziach slušnosti podmienky pre monopolných distribútorov komodít primeraný biznis a podporí rozvoj lokálnej ekonomiky.
Nestalo sa tak. Monopoly majú naďalej veľký vplyv a až tak sa zmonopolizovali, že to začína aj ich ohrozovať. Prichádzajú však nové znepokojujúce poznania, ktoré potvrdzujú, že kultúra bývania sa musí zmeniť. Musí sa viac diverzifikovať, ak chceme prežiť. A je preto čas pritlačiť zodpovedných v meste Košice i v iných mestách na Slovensku začať sa orientovať na novú kultúru bývania. V novembri sú voľby a prosím občanov, nevoľte komunálnych politikov, ktorí vo svojich programoch budú mať ambíciu stavať bytovky, ale voľte komunálnych politikov, ktorí majú ambíciu priniesť Novú kultúru bývania. Nech nám je masaker v Devínskej Novej Vsi výstrahou i výzvou, že treba zmeniť kultúru bývania na Slovensku.
