Pre niekoho sa to bude zdať utopistické, no ja si myslím, že je to veľmi jednoducho realizovateľné za podmienky, že líder komunity dokáže otvárať dvere tým, ktorí vedia riešiť problém a nie o ňom krasorečniť. Aj v Košickej komunite žije množstvo unikátnych, originálnych a neopakovateľných ľudí, tak ako v každej, ktorí práve tým, že sa viac krasoreční o problémoch, ako sa ich rieši, ostávajú v úzadí bez záujmu lídrov našich komunít dať im priestor riešiť potreby komunity. Preto piatym pokladom pre prosperitu Košíc sú ľudia. Ľudia, ktorí nosia kultúru originality, neopakovateľnosti, jedinečnosti, invencie a tvorivosti. Ľudia, ktorí majú nápady, ako riešiť problém kultivovane, efektívne dokonca i lacnejšie.
V novembri budú komunálne voľby a myslím si, že je čas otvárať témy, ktoré by mohli prispieť ku vyššej kvalite kultúry komunálnych politikov nie jen v Košiciach, ale na celom Slovensku. Ešte pred tým, kým zadefinujeme možné riešenia, ktoré vzišli z procesu multisektorovej občianskej komunikácie v meste Košice, je vhodné sa zamyslieť nad fenoménom tzv. dvojitého myslenia. Odkiaľ prichádza, ako sa rodí i ako ho odstraňovať, pretože dvojité myslenie je zárodkom úpadku, malosti ľudí, ich zakomplexovanosti a nezdravého úsudku, frustrácie z nezvládania krízových situácií, podozrievania, nenávisti, intolerancie, strachu, závislosti i lokajského správania.
Dvojité myslenie sa rodí v procese vzdelávania. Od vstupu malého človiečika do školských lavíc v prostredí mentorského učenia sa na neho usádza nános ešte „menšieho človiečika", ako v skutočnosti je, namiesto toho, aby sme povzbudzovali a rozvíjali jeho schopnosti. Iste si všetci pamätáme na príbehy, keď sme neboli pripravení pri skúšaní učiteľom a učiteľ nás nevyvolal a nedostali sme päťku. Aké bolo naše euforické správanie, keď zvonček ukončil naše trápenie. A akí sme boli odrazu hrdinovia, že sme nepatrili k tým, ktorí dostali päťku. Striedanie malosti na vyučovacej hodine a prejavy nekritickej hrdinskosti počas prestávok, vzniká nános dvojitého správania, ktoré ak sa nesie celým procesom výchovy mladých ľudí, vzniká syndróm dvojitého myslenia. Na verejnosti, kde sa patrí, aby sme povedali svoj názor i obhájili ho, mlčíme ako voš pod chrastou a tam, kde od nás nikto neočakáva, sme experti na všetko.
Systém vzdelávania v nás pestoval syndróm oficiálneho správania, počas ktorého sme krotkí, oddaní, lokajskí, málo sebavedomý a nerozhodní a tiež syndróm neoficiálneho správania, počas ktorého nás nikto nehodnotí a vtedy máme pocit že môžeme všetko, pripúšťa sa agresivita, bohorovnosť i nekritický pohľad na realitu. Syndróm neoficiálneho správania sa najdramatickejšie prejavuje v slovenských krčmách a na pozadí už mierneho alkoholického opojenia hlavne u tých, ktorí v detstve mali duchovne chudobné zázemie.
Takže škola svojou kultúrou vzdelávania veľmi málo prispievala k pestovaniu hodnôt, ktoré by odbúravali neduhy pozadia slabších sociálnych väzieb. Realita je skôr opačná. Dieťa s hendikepom zo sociálne slabšieho prostredia ostáva na pokraji záujmu a neduhy ako frustrácia, neschopnosť, podceňovanie, apatia, pasivita v oficiálnom prostredí a prehnaná až nekritická sebavedomosť v prostredí neoficiálnom. V dospelom veku máme touto diagnózou poznamenaných množstvo ľudí, z ktorých sa stávajú často krát ľudské trosky, ktoré nedokážu niesť ťarchu zodpovednosti za seba, svoju rodinu, sú ľahko manipulovateľní až neslobodní.
Aké je riešenie? Veľmi jednoduché. Pestovanie zdravej sebavedomosti bez podpory dvojitého myslenia u novej generácie mladých ľudí je možné tým, že systém vzdelávania bude nie lineárny, ale interaktívny. Čo to znamená? Lineárny systém vzdelávania je katedra učiteľa a lavice žiakov pekne zošorované, v ktorých sa my žiačikovia skrývame takmer pod lavicu, ak nevieme odpovedať na otázku učiteľa za katedrou.
Systém interaktívneho vzdelávania funguje tak, že žiaci sedia v laviciach v kruhu a nikto nie je vzadu ani vpredu, aby ani jeden žiak nemal pocit, že je preferovaný, alebo zatracovaný. Aby ani jeden žiak nemal potrebu byť neviditeľný, ale mal bežnú potrebu počúvať, čo kolegovia rozprávajú a tiež mal potrebu povedať svoj názor a vedel si ho obhájiť bez toho, aby u neho vznikal pocit hanby. Učiteľ by vzdelával decká systémom rozhovoru a kládol by otázky a nútil deti viesť aktívnu diskusiu.
Tento systém sa prvý krát v prostredí dospelých vyskúšal masovo pri príprave rozvojového programu mesta Košíc. A výsledok sa dostavil veľmi rýchlo. Dovolím si tvrdiť, že to bola priam revolučná zmena v myslení i v nazeraní na svoje mesto i seba samého, ako aktívneho hráča, ktorý formuje svoje mesto. To však niektorých politických funkcionárov mesta Košice tak zaskočilo, že sa v novom volebnom období vzdali tohto moderného spôsobu komunikácie, lebo strácali svoje opodstatnenie. Keď sa dostali k moci, zrejme mali pocit ohrozenia straty vplyvu nad masami. Tento jednoduchý, lacný a kultivovaný spôsob komunikácie v meste Košice odstránili a za peniaze nás daňovníkov si zaktualizovali svoju potrebu, aby masy počúvali krasorečníka a nie navrhovali riešenia. Dobre vieme, ako sa degenerujú ľudia, ich správanie i myslenie, ak ľudia nie sú podporovaní k rozmýšľaniu.
Preto, prial by som si, aby lídri miest a obcí tento jednoduchý systém vzdelávania novej generácie mladých ľudí zaviedli do našich škôl, aby mozgový trast v mestách fungoval, proste aby rozmýšľanie v komunitách vrelo. Toto všetko sa dá zmeniť bez peňazí jednoduchým všeobecne záväzným nariadením, ktorým sa odstráni mentorské lineárne učenie našich detí z poza katedry a zaviedli by moderné spôsoby vzdelávania, ktoré podporujú interaktívnu komunikáciu, aby sme vychovávali sebavedomých mladých ľudí a nie frustrovaných neschopákov.
Prial by som si, aby v mestách a obciach vládla atmosféra otvorenosti, tvorivosti, aktívnej komunikácie, aby okolo nás rástli ľudia, ktorí dokážu riešiť problémy a nie len o problémoch rozprávať. Zaviedol by som do systému komunikácie v meste procesy, ktoré by motivovali ľudí k aktívnemu štýlu života a zároveň by dokázali podporovať zodpovednosť za seba, svoju rodinu i komunitu, pretože najcennejšie čo máme sú ľudia. Mozgový trust ľudí je nevyčerpateľný zdroj energie, ktorý môže prinášať prosperitu mestu, ale aj úpadok, ak sa podporuje dvojité myslenie. Prial by som si, aby dvojité myslenie vypadlo z našich životov. Je čas na zmenu. Je 20 rokov po a potrebujeme sa zbaviť zatuchnutých priestorov, ktoré degenerujú prostredie a z nás robia zavislákov a neschopákov. Proste potrebujeme zmenu.
