Vyháňame vodu preč a ubližujeme nie len Maďarom, ale aj sebe, svojej krajine i svojej prosperite. O pár dni nám bude chýbať voda, ktorá stiekla do Maďarska. Takí sme my lajdáci v starostlivosti o vodu. Na vode vidíme stopu našej kultúry i národnej hrdosti, ako sa staráme o svoju rodnú hruď i jej krv.
Vráťme sa však k tomu, čo nás po záplavách čaká. Po 5-tich dňoch historických dažďov na Slovensku sa teplota akosi rýchlo vyšplhala nad 30 C. Niekoľko dni takýchto horúčav vysuší zem natoľko, že sa dožijeme ďalšieho extrému. Popraskaná zem a korytá potokov takmer bez vody. Odporúčam čitateľom sledovať hladiny potokov a uvedomiť si súvislosti, že v krajine je nedostatok vody. Preto potoky a rieky zažijú onedlho ďalší extrém. Po záplavách extrémy sucha. Pretože voda po nami vytvorených rigoloch, kanálikoch, priekopách, kanáloch i zregulovaných potokoch bez šance vsiaknuť do „slovenskej hrude" rýchlo stiekla do dolín, napáchala škody a ničí aj našich susedov a teraz nám chýba. Pripomínam že každý z nás ma šancu vo svojom prostredí zmeniť to a neposielať vodu na hlavu svojho suseda, ale nechať ju vo svojom prostredí.
Teraz zasiahla politikov vlna súcitu, ktorí sa predbiehajú, kto skôr a kto viac dá. Ja sa len skromne pýtam, kto odškodní poškodených občanov po voľbách, keď po následnom období bez dažďa prídu bleskové povodne, ktoré napáchajú ďalšie škody občanom. Politici sa budú vyhovárať na prázdnu pokladňu. Ako občan, by som čakal od politikov férovejšiu hru s nami a že nám prezradia riešenia, ktoré nás ochrania pred povodňami raz a navždy.
Včera som s úsmevom sledoval politický súboj strán, ktorí trepali o kadečom. Trepali aj o povodniach, pracovných príležitostiach, o solidarite, o rómoch. Politickým ringom lietali tisíce pracovných príležitostí, bezpečná ochrana pred povodňami, až som v nádejí očakával, že niektorý z nich povie: „Pozrite!. Máme poškodenú krajinu! Máme povodne! Máme tisíce bezprizorne sa potulujúcich ľudí bez práce. Vytvoríme pre nich desaťtisíce pracovných príležitostí, aby pracovali na revitalizácii poškodenej krajiny, aby na Slovensku už neboli ani povodne, ani suchá, aby bola zveľadená a atraktívna „rodná hruď" bez jazv po povodniach". Zrejme si musíme počkať na novú generáciu politikov o 4 roky, ktorí z vodolajdakov spravia skutočných vodopolitikov. Nevedno však, čo sa stane dovtedy a koľko miliárd EURO napáchajú ďalše povodne a či vôbec budeme mať ešte chuť niečo riešiť, alebo či rozšírime armádu bezprizorne sa potulujúcich po zdevastovanej krajine na státisíce.
