Tak poďme trošku poodhaliť časť pozadia globálneho otepľovania, či globálneho ochladzovania. Hovorí sa, že pod rúškom priemerných čísiel štatistiky sa dá skryť kadečo. Ako poznanie môže slúžiť príklad naštartovaná finančná kríza, ktorá pod pláštikom priemerných čísiel peňazí finančných mágov nám sľubovala rajskú záhradu. Namiesto rajskej záhrady sme sa prebudili pred peklom.
Ukazuje sa, že globálna hra o globálnom otepľovaní, či o globálnom ochladzovaní má podobné symptómy ružových priemerných čísiel, za ktorými sa skrýva zastieranie reality s nebezpečnými záujmami mocných, ktorí možno už spriadajú hry, ako sa zbaviť napríklad polovičky ľudstva, aby „lenoni" prežili. Možno strategický zreálňujú uletené výroky vplyvných ľudí tohto sveta typu „keby som sa mohol reinkarnovať do nového života, tak by som chcel byť vírusom, ktorý by vykynožil polovicu civilizácie, aby sa zastavilo globálne otepľovanie".
Ozaj ide im o zastavenie globálneho otepľovania, alebo len aby lenoni prežili? Ozaj je tu záujem riešiť problém klimatickej zmeny, alebo len zneužívať priemerne čísla zmeny teploty na zastieranie pravdy, aby lenoni prežili? A pre túto hru potrebujú zneužívať aj tých, ktorí vo svojej naivite mobilizujú celý svet, aby sa zastavila klimatická zmena?
Na pozadí rinčania zbraní ťažkých kalibrov dobré platenými mediálnych hrami mainstreamových módnych vĺn prekričania jednoduchých riešení, chcem nahlas povedať NIE, neprosím!
Neprosím preto, lebo viem, že problém nie je v priemerných číslach zvýšenej teploty planéty Zem, ale v jej extrémnych výkyvoch. Priemerné čísla zvýšenej teploty môžu znamenať globálne otepľovanie vďaka zvýšenej koncentrácie skleníkových plynov akéhokoľvek pôvodu, napríklad CO2 či H2O, ale to nič neznamená pre extrémy. Práve naopak. Zvyšovaním koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, by malo dochádzať k stabilnejšiemu počasiu a tým k menším výkyvom teploty, bez toho, aby sme podľahli názoru, že špinavý skleníkový plyn CO2 je zlý a H2O je dobrý skleníkový plyn.
A tu je globálne nedorozumenie. Počasie je častejšie a častejšie nepredvídateľnejšie, extrémy sú väčšie a väčšie s náhlymi zmenami teploty. Ak to zadefinujeme na základe hydrauliky tekutín, hustejšia atmosféra by mala spomaľovať teplotné výkyvy, mala by zmenšovať rozdiely medzi dňom a nocou, medzi zimou a letom i v rámci sezóny. Počasie v sezónach by bolo stabilnejšie bez náhlych zmien a nie také, aké sme zažili napríklad v období Vianoc, kedy rozdiel teplôt v priebehu troch dní presiahol rekordných 30C. Sú prípady vo svete, že v priebehu 12 hodín teplota sa zmenila tiež o viac ako 30C.
Takže mňa nikto neopije rožkom. Môže ma nanajvýš opiť vodou, lebo „voda ma drží nad vodou". Voda je to unikátna látka, vďaka ktorej tu žijeme a ktorá zároveň stabilizuje počasie. Viac vyparenej vody znamená viac hustejšia atmosféra. A to spomaľuje prúdenie vzduchu v atmosfére, spomaľuje výmenu vzduchu, znižuje výkyvy teploty medzi dňom a nocou, medzi sezónami i v rámci sezón. A čo ešte viac? Môže dokonca znížiť priemernú teplotu planéty Zem, lebo viac vody v krajine znamená väčšia spotreba slnečnej energie na výpare vody a nie ako teraz, keď napríklad ročne pribudne na kontinentoch cca 58.000 km2 vydláždeného raja s odkanalizovanou dažďovou vodou do morí, ktoré produkujú teplo do atmosféry a spôsobujú chaos v atmosfére. Nemuselo by to byť dláždenie do pekla, ak by sme dažďovú vodu pozbierali napríklad v mestských parkoch a zelených plochách a tam ju nechali vypariť sa.
A čo ešte? Nuž len takú maličkosť, že viac vody v krajine predstavuje viac vegetácie a viac vegetácie predstavuje viac fotosystézy a tým viac spotrebovaného CO2 z ovzdušia do vegetácie. Skrátka CO2 je potravou pre vegetáciu. Ak odstránime vodu, stratí sa vegetácia a tým sa utlmí proces fotosystézy a nespotrebované CO2 ostáva v ovzduší.
Toto jednoduché riešenie je však nereálne, lebo to berie kšefty globálnym hráčom, ktorí cucajú verejné prostriedky napríklad aj na také technológie, ako je výroba energie zo sklenených okien. Vedci sa hrajkajú na súper technológiách na nenormálne peniaze z verejných zdrojov, lebo to platí biznis. Avšak z verejných zdrojov, teda z daní občanov planéty Zem.
Možno sa dopracujeme do štádia kedy budeme „piť a jesť" obnoviteľnú energiu namiesto vody a potravín. Len či to dovtedy tento systém vydrží, alebo sa stane zázrak, ak sa odnaučíme jesť a piť. Tak ako hovorí jeden írečitý slovenský vtip. „Gazda sa pýta Róma: Čo si urobil s koňom? A Róm odpovedá: Keby ešte jeden deň vydržal nežrať, tak ho odnaučím žrať".
Takže mohli by sme byť na ceste do raja, ak by sme každú kvapku vody, darovanú z nebies sme nechali vo svojej záhrade a neposielali najbližším kanálom do mora. Je to ani nie v našich rukách, ale v našich hlavách. Ako? Je možné sa dozvedieť viac na seminári „Ochrana pred povodňami, suchom a klimatickou zmenou" v Košiciach 25. februára 2010 (http://www.ludiaavoda.sk/?p=640).
