Na tomto blogu som už niekoľko krát pripomínal, ako je dôležité robiť v krajine opatrenia na zadržiavanie dažďovej vody, aby jej odtok z územia sa spomalil. V územiach Slovenska pribúdajú nové a nové lesné i poľnohospodárske cesty a staré sa nerekultivujú, nové rýchlostné komunikácie i diaľnice, nové spevnené plochy, nové obytné i priemyselné zóny, z ktorých sa zbiera dažďová voda a rigolmi odvádza do najbližšieho potoka. Toto sme robili posledných 60 rokov a pokračujeme ďalej.
Podľa hrubých odhadov objem odtečenej dažďovej vody z lesopoľnohospodárkych ciest, ostatných ciest, diaľničných úsekov, spevnených plôch intravilánov miest a obcí mohol presiahnuť 10 mil. m3 počas poslednej povodne na Kysuciach. Odhadujem, že odtok dažďovej vody z týchto spevnených plôch prispel k zvýšeniu prietoku v rieke Kysuca o cca 100 m3/s. Ďalšie vážne zhoršenie povodňových rizík na Kysuci je kôrovcová kalamita, vďaka ktorej Kysucké lesy odumierajú. Odhadujem, že vplyv odumierania kysuckých lesov prispel k špičkovaniu povodňového prietoku na rieke Kysuca tiež cca 100 m3/s.
Je priam trestuhodné, že bývalé vedenie Ministerstva životného prostredia neuvoľnilo žiadne peniaze z verejných zdrojov na protipovodňovú ochranu na revitalizáciu krajiny. Za vládnutia SNS v rezorte životného prostredia v období 2006-2010 bolo na Kysuce z verejných zdrojov podporených 32% projektov na protipovodňovú ochranu z celého Slovenska.
Všetky podporené projekty boli na princípe regulácie vodných tokov intravilánoch. Regulácia vodných tokov síce v danej obci chráni majetok občanov pred veľkou vodou, ale zároveň zvyšuje povodňové riziká všetkým susedným obciam pod reguláciou. To len potvrdzuje, že protipovodňová ochrana na Slovensku bola koncepčne chybne postavená a doterajšie peniaze z verejných zdrojov prispeli k zhoršeniu povodňovej situácie v tomto prípade na Kysuciach najviac. Je načase zmeniť stratégiu protipovodňovej ochrany z regulácie vodných tokov na spomalenie odtoku dažďovej vody z lesopoľnohospodárskej i urbannej krajiny. Proste nechať dažďovú vodu tam kde padne.
Preto je priam zázrakom, že Vláda premiérky Radičovej po skúsenostiach s tohtoročnými povodňami schválila 27. augusta „Návrh princípov, zásad a rámcových podmienok pre zabezpečenie prevencie pred povodňami, znižovanie povodňových rizík, rizík sucha, ostatných rizík náhlych prírodných živelných pohrôm a integrovaný manažment povodí", na základe ktorého by sa mal rozpracovať program protipovodňovej prevencie pre celé Slovensko. To je dobrá správa. Ak do protipovodňovej ochrany zapracujú princípy schválené Vládou, budú riešené problémy nie len povodní, ale aj ďalších nebezpečných problémov vyplývajúcich s rizík sucha a klimatickej zmeny. Je však predčasné sa tešiť, lebo neprajníkov takejto stratégie je dosť. Nášľapných mín na ceste k úspešnej realizácii prevencie pred povodňami je príliš veľa. Lebo máme v hlavách veľa čierno-bielych zaužívaných stereotypov, ktoré nám bránia presadzovať lacnejšie, efektívnejšie a komplexné integrované riešenia. Je však ohromnou príležitosťou preorientovať naše hlavy na poznanie, aby voda mohla byť dobrou slúžkou a nie zlým pánom nie len pre tých, ktorí sú ohrozovaní povodňami, suchom i klimatickou zmenou, ale aj pre tých, ktorí sú zodpovední za ochranu pred povodňami.
