Na povrch vyplavujú názory „slabých" hlasov, ktorí dávno pred tým varovali o povodňových rizikách a neboli vyslyšané. Napríklad v roku 2005 bol zverejnený katalóg vplyvu zvýšeného odtoku vody z poľnohospodársky využívanej pôdy na úrodnosť pôdy, znečistenie vodných tokov i na zvýšené riziko povodní. V katalógu sa dá napríklad dočítať, že najväčšie riziká sú z pestovania kukurice, lebo pôda pred sejbou i po zbere úrody ostáva holá. Preto podlieha rýchleho odtoku dažďovej vody a erózii. Katalóg odporúča vyhnúť sa pestovaniu kukurice na svahoch.
Šesť týždňov pred povodňami vedecký časopis „Využívanie a manažment pôdy" (Soil Use and Management) vydal knihu s varovaním, že miera povrchového odtoku z poľnohospodárskej krajiny juhozápadného Anglicka dosiahol kritický bod. Na 38% skúmaných lokalitách poľnohospodárskej pôdy dažďová voda nevsakuje do pôdy, ale povrchom odteká z krajiny. Poľnohospodárska krajina s holou pôdou bez vegetácie je práve pre toto ročné obdobie veľmi zraniteľná. Stopy po mechanizmoch na svahoch poľnohospodárskej pôdy sú urýchľovačmi odtoku dažďovej vody do najbližšieho potoka i rieky. Toto sú najčastejšie verejné diskusie i komentáre, ktoré sa objavujú v tlači s masovou spoločenskou diskusiou.
A čo na Slovensku? Ako keby sa nič nedialo a nemalo diať. Verejná diskusia je otupená, nie len teraz. Keď boli povodne v roku 2010, verejná diskusia mala klasický mediálny tón. Kedy a koho vytopilo, či koľko to stálo. Poľnohospodári čušali a čakali na vhodnú príležitosť nastrčenia dlaní, aby štát im zaplatil za zníženú úrodu kvôli povodniam, paradoxne ku ktorým sami prispevajú. Nedebatovalo sa o príčinách, ale o dôsledkoch. Keď Vláda Ivety Radičovej sa rozhodla pre rizikový krok bez otáľania naštartovať program regenerácie poškodenej krajiny aj so zapojením množstva ľudí, ktorí za iných okolností by nezískali prácu, strhol sa priam beštiálny hon na autorov programu. Nuž takí sme my na Slovensku. Politické rozhodnutie sa tvorí na základe „odborného názoru", kultivovaného v prostredí zmanipulovanej verejnej mienky a nie na základe skutočného poznania reality.
Bude zaujímavé sledovať, kto bude niesť zodpovednosť, keď Slovensko zasiahne najbližšia vlna povodní. Diskusie v Anglicku tnú do živého a ak Slovensko vedomostne i kultúrne chce dozrievať tam, kde sú Angličania, mali by najvyšší predstavitelia štátu posilňovať dialóg aj k téme, o ktorej je reč. Smer je presne opačný. Chceme dôkaz? Nech sa páči. Jeden z mladých vyštudovaných ľudí po získaní PhD. na nemeckej Greifswaldskej univerzite sa dal prehovoriť prísť domov a pomáhať regenerácii poškodenej krajiny. Pred dvomi rokmi ešte bol presvedčený, že aj na Slovensku platí princíp vecnej odbornej argumentácie.
Teraz už nie. Jeho odborná úroveň nestačí na mimoriadne „vysokú vedomostnú úroveň" slovenských univerzít v danej téme, preto musí odísť pracovať do sveta a nie sám. Aj s manželkou a dcérkou. Keďže univerzity vo svete nedosahujú úroveň slovenských, tak nášho „odborníka nízkej odbornosti" chceli hneď univerzity dve. V Rakúsku i vo Švédsku. Tento mladý muž sa volá Michal Gažovič a bude pedagogický i výskumne pôsobiť vo Švédsku a nie na Slovensku. Niektorí ho poznáte z jeho blogovania presne na tému, o ktorej sa teraz vášnivo diskutuje na Britských ostrovoch (http://gazovic.blog.sme.sk). Mišo, prajem Ti šťastnú cestu a verím, že my, čo zatiaľ na Slovensku ostávame, budeme pracovať na tom, aby si sa mohol aj so svojou rodinou vrátiť naspäť a prispieť ku kultúrnemu dozrievaniu našej ubolenej, zneuctenej a doráňanej krajiny.
