Doterajšie koncepčné a metodické postupy protipovodňovej ochrany na Slovensku nespĺňajú nielen súčasné, ale ani budúce požiadavky na komplexnú, integrovanú ochranu pred povodňami, a už vôbec nie na ochranu pred vysušovaním krajiny a ostatnými rizikami čoraz častejšie sa prejavujúcich náhlych živelných pohrôm.
Možno síce privítať implementáciu Povodňovej smernice vo forme zákona č.7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami a možno tiež privítať integrovaný prístup, ktorý vyžaduje Rámcová smernica o vode, ale Slovenská republika v implementácii tohto integrovaného prístupu zaostávala. Rovnako aj v spôsobe komunikácie a účasti zainteresovaných strán pri príprave jednotlivých fáz plánovacích dokumentov vyplývajúcich z týchto smerníc, ktorý bol doteraz skôr formálny.
Naliehavosť potreby riešenia problematiky protipovodňovej prevencie potvrdila vláda Slovenskej republiky, ktorá na zasadnutí dňa 27.08.2010 vymenovala splnomocnenca vlády SR pre územnú samosprávu, integrovaný manažment povodí a krajiny (ďalej tiež ako „Splnomocnenec"), uznesením č. 556/2010 schválila Princípy udržateľnej ochrany územia pred povodňami, zásady integrovaného manažmentu vodných zdrojov a pôdneho fondu a návrh rámcových podmienok pre zabezpečenie integrovaného manažmentu povodí (ďalej len „Princípy"). Zároveň uložila, v zmysle schválených Princípov, vypracovať medzirezortný, hospodársky Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR (ďalej ako „Program") ako systémový nástroj prevencie pred povodňami a pre znižovanie povodňových rizík, rizík sucha a ostatných rizík náhlych prírodných živelných pohrôm[1].
Program vychádza zo spoločenskej zodpovednosti za ochranu územia a krajiny Slovenskej republiky pred povodňami, z medzinárodných trendov a z aktuálnych požiadaviek EÚ na integrovaný prístup k problematike vody. Je založený, okrem iných systémových vedomostí a vyššie citovaného dokumentu riaditeľov z oblasti vodného hospodárstva krajín EÚ, na Princípoch a tiež na poznaniach obsiahnutých v nasledovných dokumentoch:
2.1. Rámcová smernica o vode číslo 2000/60/ES
Prijatím Rámcovej smernice o vode, ktorá nadobudla účinnosť v decembri 2000, sa mení pohľad na ochranu zdrojov vôd. Orientuje sa na vytváranie podmienok pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov vody, prostredníctvom integrovaného manažmentu v povodiach. Kladie sa dôraz na zachovanie hydroekologických potrieb krajiny. Táto požiadavka na formovanie nového vzťahu človeka k vode vyžaduje zo strany štátnych orgánov a inštitúcií zavedenie nových prístupov v chápaní a zabezpečovaní jej ochrany. Vychádzajú z požiadavky zabezpečenia potrebného množstva vody v zodpovedajúcej kvalite pre jej využitie, za podmienky zachovania prírodných funkcií vodných tokov, prírodného ekosystému a krajiny.
2.2. Smernica o hodnotení a manažmente povodňových rizík č. 2007/60/ES
Smernica Európskeho spoločenstva ustanovuje efektívny právny rámec pre hodnotenie a manažment povodňových rizík, s cieľom znížiť nepriaznivé dôsledky povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť. Pre prax ochrany pred povodňami sú dôležité jednotlivé činnosti prijaté Európskym parlamentom, ktorých zabezpečenie sa stáva permanentnou povinnosťou každého členského štátu spoločenstva. Smernica zaväzuje členské krajiny EÚ rozpracovať plány manažmentu povodňového rizika pre oblasti, v ktorých existujú potenciálne významné povodňové riziká, alebo v ktorých je v budúcnosti pravdepodobný ich výskyt. Smernica zásadne vyžaduje koordináciu plánov minimálne na úrovni správneho územia povodia.
2.3. Biela správa o adaptácii na zmeny klímy číslo 2009/2152
Biela správa Európskej komisie o adaptácii na klimatickú zmenu pre oblasť vodného hospodárstva z roku 2009 odporúča nasledovné: „Manažment krajiny a jeho plánovanie sa musia prispôsobiť požiadavke optimálne saturovať krajinu vodou. Je potrebný stabilný vodný cyklus. Je potrebné obnoviť základné ekologické funkcie, ako návrat vody a vegetácie do krajiny. Musí byť zlepšená schopnosť krajiny zadržiavať vodu. To je možné dosiahnuť obnovou mokradí. Prioritou by malo byť zadržiavanie dažďovej vody tam, kde padá, najmä však v oblastiach zmenených činnosťou človeka. Zlepšenie infiltrácie vody do pôdy a jej saturácia prispeje k obnove zdrojov podzemnej a povrchovej vody. To prispeje k rozvoju trvalej vegetácie, ktorá zabezpečí zmiernenie teploty. O to sa treba snažiť všade, ale najmä na prehriatych miestach, akými sú značne pretvorené a husto obývané oblasti. Je potrebné vykonať technologické opatrenia na zlepšenie infiltrácie povrchov, protierózne opatrenia, obnoviť vegetačné pásy, zameniť nepriepustné plochy priepustnými, zabrániť holorubom, zabezpečiť dobrú kvalitu a štruktúru lesov. Územné plánovanie treba zmeniť tak, aby umožnilo efektívne uplatnenie týchto opatrení. V tomto procese nesú svoju časť zodpovednosti mnohí účastníci: od verejných predstaviteľov poverených územným plánovaním, developerov, stavebné spoločností, až po banky a poisťovne."
[1] Termín riziká v ďalšom texte, ak nie je uvedené inak, zahŕňa povodňové riziká, riziká vysušovania krajiny a všetky ostatné riziká náhlych živelných pohrôm.
