Dnes si Ukrajina pripomína dvojsté výročie narodenia Tarasa Ševčenka - duchovného otca Ukrajincov. Ukrajinci žijú podľa jeho odkazu: „Cudziemu sa učte, svojho sa nevzdávajte!" Napoludnie na Kryme - v Simferopole i v Sevastopole - ľudia nebojácne položili k pomníkom Tarasa Ševčenka kvety. Pred týždňom bodli nožom nového primátora Užhorodu Viktora Ščadeja. Atentát - našťastie neúspešný - pripomenul vraždu rektora Užhorodskej univerzity Vladimíra Slivku tesne pred Oranžovou revolúciou v roku 2004. Páchatelia sa nikdy nenašli. Práve súvislosť medzi zavraždením rektora Užhorodskej univerzity pred 14-mi rokmi a neúspešnom atentáte na nového primátora mesta v týchto dňoch má silnú symboliku v historickom utrpení národa, ktorý sa aj za cenu životov nevzdáva slobody a nezávislosti. Sme s vami priatelia!
Tu je posolstvo od priateľov z Užhorodu - spisovateľa Pavla Čučka a spomínaného užhorodského primátora Viktora Ščadeja:
Priatelia, bratia Slováci!
Ukrajinu zaplavilo nadšenie i nádej generácie 20-30 ročných občanov, prebudených Oranžovou revolúciou z roku 2004. Je to generácia, ktorej sa už zhnusilo žiť a prežívať v totalitnej a kriminálnej krajine. Toto občianske prebudenie je smrteľným nebezpečenstvom pre susedný Putinov režim, ktorý je koncentračným táborom stovky národností.
Ukrajinci dnes prežívajú svoje biblické podobenstvo. Mojžiš previedol veľkú skupinu otrokov cez púšť do zasľúbenej zeme - v nej otroci našli svoju identitu a slobodu ducha. Aj my teraz prechádzame cez púšť. A platíme za túto skúsenosť krvou - vyše sto ľudí zahynulo v uliciach hlavného mesta nášho nanovo budovaného štátu!
Vďaka týmto premenám sa medzi Košicami a Užhorodom, Michalovcami a Mukačevom, Kyjevom a Bratislavou začala strácať ostro strážená hranica. Pre našu ľudovú diplomaciu tá hranica už dávno neexistuje. Viete, keď v Michalovciach postavili prvé Tesco, v okolí Užhorodu sme váš štát premenovali na TESCO-Slovensko. V Zakarpatskej oblasti vidíte na cestách viac áut s michalovskými, sobraneckými či trebišovskými ŠPZ-kami. Ich majiteľmi sú miestni Ukrajinci. Slovensko nám demonštruje vyspelejšie životné štandardy. Prijímame ich aj preto, že sú realizované v blízkom okolí, v spoločnosti, ktorej rozumieme. Preto veríme, že sa touto cestou môžeme vydať aj my.
Vieme pritom, že aj váš vývoj sprevádza množstvo problémov, ako napríklad aj skorumpovaných politikov či zlodejov. Naše problémy sú teda často spoločné. Preto ich môžeme začať spoločne aj riešiť. Teraz je ten pravý čas!
Pozdravujeme vás bratia Slováci s pozdravom: Slava Ukrajini! Slava Slovensku! Herojam slava! (Sláva hrdinom!)
Koľko cynizmu musia mať v sebe politici, ktorí v čase hroziacej vojny v susednej krajine, s reálnou hrozbou rozšírenia na minimálne európsky vojnový konflikt, na svojich predvolebných mítingoch dokážu nemiestne laškovať so svojimi obdivovateľkami na tému vlastnej nemravnej nevery. Koľko ideologického zatemnenia politického zmýšľania musia mať v hlavách politici, čo sú vďaka dôvere od nás - od občanov - aktuálne vo vysokých ústavných funkciách, keď mlčia v čase, keď agresor so zbraňou v ruke anektuje územie susednej krajiny. Nemožno si to vysvetliť inak - mlčanie týchto politikov je ich tichým súhlasom s konaním agresora!
Preto sme tu na tomto námestí - aby bol počuť náš občiansky hlas. Aby bolo jasné, že my - ľudia tejto krajiny, občania Slovenskej republiky - s ruskou ozbrojenou agresiou voči Ukrajine a s násilným zaberaním jej územia nesúhlasíme. Že odsudzujeme také zmýšľanie a konanie politikov, ktoré Európe pripomína tragické udalosti 20. storočia.
Nech múzy rinčia a zbrane mlčia, keď obyčajní ľudia trpia!
