Tak milí politici, v očiach žobráčky ste podvodníci a preto im je jedno, kto z vás sa stane napríklad prezidentom. Ľuďom, ktorí žijú v chudobe a prežívajú z dňa na deň je jedno, kto bude prezidentom, premiérom, europoslancom, či primátorom. Možno aj preto je s ich hlasmi jednoduché obchodovať. V čase volieb sú pánmi oni. Vedia, že ak chcete ich hlas, musíte ich motivovať tým, čo ich v danej chvíli osloví a nie sľubmi.
Kupčenie s voličskými hlasmi je zvlášť jednoduché v prostredí vysokej koncentrácie chudobných ľudí a tá je žiaľ v rómskych osadách. Vieme dobré, že pribúda ľudí, ktorí sa dostávajú na hranicu chudoby, napriek tomu, že politici vo voľbách sľubovali istoty. Po voľbách sa istoty scvrkli len pre hŕstku vyvolených. Ako tomu predísť? Nie je to jednoduché. Jedno z riešení, je vysoká volebná účasť v najbližších prezidentských voľbách. Aspoň taká aká bola v roku 1998.
Prečo by mali tí, ktorí sú zodpovední za svoju rodinu, obec, región i štát, ísť voliť v čo najväčšom počte? Lebo vysoká účasť zodpovedných voličov vo voľbách, znižuje vplyv obchodne zneužitých voličov na výsledky volieb. Príklad je z volieb v roku 1998, keď sme porazili Mečiara a zachovali si vlastnú tvár. Vtedy sa volieb zúčastnilo 3 389 346 občanov, čo je 84,24%-ná účasť! To, že politici nesplnili naše očakávania, mali by sme hľadať chybu aj v sebe. Po vyhratých voľbách sme sa vybrali na dlhý spánok a keď sme sa prebudili, boli sme nespokojní s tým, čo politici postvárali. Za to sme ich začali "mlátiť", až sme si na vlastnej hrudi vypestovali gorily.
Ak by sme v nadchádzajúcich prezidentských voľbách dosiahli aspoň takú účasť, aká bola dosiahnutá v roku 1998 a ak nezalezieme po voľbách spať, ako v roku 1998, Slovensko bude mať šancu hodnotovo sa vrátiť na cestu demokracie, slobody a prosperity. Len pripomínam, že kedysi Goethe povedal: „Tí, ktorí spia v demokracii, prebúdzajú sa v totalite".
Dovolím si ešte citát Tibora Bindasa, ktorý by nás mal nie len presvedčiť ísť voliť, ale aj nás mobilizovať presviedčať všetkých svojich priateľov, známych i celú rodinu, aby sa najbližších prezidentských volieb tiež zúčastnili: „Prosperita Slovenska nie je smerom od človeka ku gorile, ale od gorily k človeku". Ja len dodávam, že len vtedy sa storočiami overené hodnoty ako česť, zmysel pre zodpovednosť, povinnosť, chuť pracovať, zmysel pre dobročinnosť, zápal pre veci verejné nebudú zosmiešňovať. Stanú sa skutočnými nepísanými zákonmi nášho spoločenstva. Samozrejme iba vtedy, ak nebudeme spať a leňošiť v demokracii. Inak sa ľahko môže stať, že sa prebudíme v totalite.
