Takto by sme mohli vymenovávať celý rad mediálnych mexických vĺn našich ťažko pracovitých ministrov s nulovým výsledkom. Najnovšie chodia po regiónoch a obhajujú prácu bezpečnostných zložiek štátu, namiesto toho, aby zrealizovali riešenia, ktoré by preventívne utlmilo agresivitu rôznych spoločenských vrstiev, riešilo biedu chudobných a dávalo ľuďom perspektívu. Údajne ministri úmorne pracujú.
Pracujú s pridanou hodnotou a majú víziu svojich rezortov, kde sa chcú dostať za obdobie svojho vládnutia? Nie! Nepracujú s pridanou hodnotou a nemajú víziu. Sú jednoducho príživníci a rozšafne prerozdeľujú to, čo vyberú na daniach od pospolitého ľudu. Ako za starých „dobrých" čias, keď na Slovensku vládlo nevoľníctvo, keď kráľovský dvor v dávnom stredoveku posielal vyberačov daní, aby kráľovský dvor mohol hodovať.
Vo všetkých tých mexických mediálnych vlnách vidno, že k moci sa stále a stále dostávajú politici, ktorí sa derú do verejných funkcií, aby sa dostali ku koristi. Ináč by neprežili. V lepšom prípade by ostávali na sociálnych nezamestnaneckých podporách. Ich základnou axiómou je cucať z daní. Pred tým, kým sa nasajú na verejné zdroje úpenlivo sľubujú, aké geniálne riešenia majú na blahobyt. Z nich sa často vykľuje rozdávanie verejných statkov.
Keď ich zvolíme do verejných funkcií, v tom momente zabudnú na realizáciu svojich sľubov a začínajú novými sľubmi, aby pospolitý ľud nechávali v napätí, ako v tej rozprávke so šťastným koncom, ktoré sa odohrá v ďalšom dejstve volebného obdobia. A tak sa politici pretĺkajú, castingujú niekoľko volebných období po mediálnych mólach až kým nepomrú. Lepší prípad nastane, keď až tak zlenivejú, že nedokážu oklamať pospolitý ľud. Tí, ktorí sú teraz pri moci majú ešte dosť vitality a nevidno, že by z lenivosti mali chuť odísť. Mali by sme im v tom pomôcť.
