Alexis de Tocqueville vo svojom diele Demokracia v Amerike v prvej polovici 19. storočia napísal, že kým vo Francúzsku je na čele nových veľkých projektov vláda a v Anglicku aristokracia, v USA sú to občianske združenia.[1] Občan je v demokratickej spoločnosti tou najdôležitejšou „inštitúciou". Má oveľa dôležitejšiu funkciu, ale aj väčšiu zodpovednosť ako občan v nedemokratickej spoločnosti. Tak ako my veríme skôr veľkému množstvu skromných kvapiek dažďa než ich koncentrácii v riekach, tak má pri uplatňovaní novej vodohospodárskej politiky vôľa a presvedčenie obyčajných občanov väčší význam než nariadenie vlády (hoci vláda má podobne ako rieka tiež svoju funkciu).
Podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch občianskeho života aj v prípade zadržiavania vody v krajine by sa úlohy a kompetencie mali deliť v súlade s princípom subsidiarity, t. j. danou vecou by sa mali zaoberať inštitúcie na vyššej úrovni len vtedy, keď daný problém nemožno efektívnejšie riešiť na nižšej úrovni. Potreba zadržiavať vodu v krajine je celosvetová, a preto sa do nej musia zapojiť inštitúcie na všetkých úrovniach vrátane národnej a medzinárodnej. Záleží však aj na iniciatíve občanov, aby určili, ktoré aktivity zvládnu sami, v ktorých je intervencia zhora kontraproduktívna a v ktorých potrebujú pomoc vyšších úrovní. Individuálny občan či občan v spojení s inými má otvorený priestor na to, aby robil viac, než je jeho povinnosť.
Možnosti angažovanosti občanov
Občania, ktorí si osvoja myšlienku zadržiavania dažďovej vody v krajine, budú obhajovať ochranu vody vo svojom životnom priestore a aktívne sa domáhať prípravy a realizácie opatrení zameraných na obnovu vodného režimu krajiny zo strany verejnej správy. Obyvatelia miest a obcí sa budú pozerať na vodu vo svojom okolí ako na termoregulátor klimatických podmienok a na dažďovú vodu ako na hlavného „zabezpečovateľa" dostatku vodných zdrojov v území. Budú podporovať potrebu budovania vsakovacích, depresných a odparovacích plôch v území pri obnove krajiny a územnom plánovaní. Budú si žiadať delenú dodávku pitnej a úžitkovej vody a podporovať viacnásobné využívanie vody.
Možnosti neziskových organizácií
Neziskové organizácie, ktoré si osvojili myšlienku zadržiavania dažďovej vody v krajine, budú informovať verejnosť o potrebe nového prístupu k vode a dožadovať sa prístupu k informáciám o uplatňovaní nového prístupu v praxi. Môžu iniciovať rôzne lokálne projekty zamerané na zlepšenie verejného a občianskeho záujmu o vodné zdroje územia (typu čistá rieka a jej okolie, zalesňovanie nevyužívaných pozemkov, neplaťme za odvádzanie dažďovej vody - zadržme dažďovú vodu v území, čisté podzemné vody, lepšie využívanie úžitkovej vody na rôzne účely - ochrana pitnej vody). Niektoré z nich sa môžu zamerať na podporu líderstva a na budovanie kapacít občianskej a komunitnej angažovanosti v danej problematike. Okrem toho môžu vytvárať nový priestor na rozvoj firemnej filantropie a darcovstva v súvislosti s uplatňovaním nového prístupu k vode tak pre vyspelé, ako aj pre rozvojové krajiny.
Vlastníci nehnuteľností
Vlastníci a spoluvlastníci bytov, budov a pozemkov v intravilánoch obcí a miest by mali v záujme koordinácie a zabezpečenia zadržiavania dažďovej vody na zastavaných pozemkoch vytvárať vodné spoločenstvá. V extravilánoch miest a obcí, najmä na poľnohospodárskej a lesnej pôde by mohli vznikať vodné družstvá za aktívnej účasti vlastníkov a užívateľov týchto pozemkov s cieľom zadržiavať vodu v krajine a miestna územná samospráva by mohla na svojom území tieto opatrenia efektívne koordinovať. Vodné spoločenstvá a vodné družstvá môžu medzi sebou budovať aj samostatní vlastníci susediacich budov a pozemkov na území jednotlivých miest a obcí, ak im takáto forma spolupráce uľahčí a zjednoduší realizáciu technických a biotechnických opatrení zameraných na zvýšenie vodozádržnej schopnosti povodí a na zníženie eróznych procesov v danom území. Spolupráca sa týka aj údržby takto vybudovaných systémov. Protierózne a vodozádržné opatrenia slúžia na dlhodobú ochranu a zveľaďovanie ich vlastného majetku.
Nezávislé médiá
Nezávislé médiá by sa mohli v diskusiách o zmenách klímy zamerať na doteraz prehliadaný význam vody. Ak si médiá osvoja princípy zadržiavania dažďovej vody v krajine, mohli by sa stať „strážnymi psami" proti ľahostajnému a koristníckemu zaobchádzaniu s vodou v krajine, ktoré rozličným spôsobom poškodzuje záujmy väčšiny občanov.
[1] Alexis de Tocqueville. Demokracia v Amerike, II, Kap. V
