Terchovská vodná katastrofa, ktorá vznikla priamo v zóne najvyššieho stupňa ochrany prírody znamená tvrdú ránu priamo environmentálnej politike. Prečo? Lebo katastrofa sa vovalila do Terchovej z územia, kde po dlhé desaťročia takmer nikto nezasahoval, samozrejme okrem turistov. Či to bolo tak, alebo onak, príbeh katastrofy v Terchovej potrebujeme zadefinovať, prečo povodeň vznikla v najvyššom stupni ochrany prírody. Objavujú sa síce prvé analýzy príčiny, ale tie sú poznamenané paušálnou štandardizáciou odborných znalostí v oblasti geológie, hydrológie, klimatológie i klimatických zmien.
Názory, že za to môže globálne otepľovanie, či zlé hospodárenie v lesoch a na poľnohospodárskej pôde nechajme bokom. Poďme sa pozrieť na samotného človeka, ktorý je strojcom zákonov. Človek svojou nedokonalosťou prenáša do environmentálnej legislatívy toľko formálnych náležitostí, až sa z nej vytráca podstata. Čo to znamená v praxi? Nuž napríklad to, že legislatíva nám dovoľuje jednu časť prírody úplne devastovať a inú časť prírody nás núti úplne chrániť. Výsledok? Aj tá časť, ktorá je chránená, je napokon zdevastovaná ostatnou zdevastovanou prírodou.
Neveríte? Stačí sa zamyslieť nad tým, že hospodársky využívané prostredie je ľudskými zásahmi viac vysušované. Preto z odvodnenej krajiny sa produkuje do atmosféry viac tepla. Intenzívnejšie teplo z viac vysušenej krajiny vytláča viac mrakov do chladnejších horských oblastí. A výsledok? V horách sa vylejú mraky s väčšou intenzitou a výdatnosťou, ako v minulosti. Intenzívny lejak na svahoch strháva aj prirodzený vegetačný kryt a vytvára povodňovú vlnu zmiešanej vody, zeminy, kameňa i biomasy.
Takže ľudovo povedané, čím bude viac zdevastovaná hospodárska časť krajiny, tým budú častejšie a extrémnejšie prívalové dažde v horských oblastiach a častejšie i extrémnejšie bleskové povodne v dolinách. Platí to aj naopak. Čím bude environmentálna politika viac orientovaná na ochranu pôdy a vody v hospodársky využívanom priestore Slovenska, tým bude menej produkcie tepla do atmosféry i menej intenzívnejších lejakov v horách. Samozrejme i menej povodňami ohrozených miest a obcí v údoliach Slovenska.
Vládny program revitalizácie krajiny, ktorý schválila Vláda Ivety Radičovej 27. októbra 2010, tieto problémy umožňoval na Slovensku riešiť. Nová Vláda Róberta Fica žiaľ zastavila financovanie tohto programu. Namiesto toho, aby premiér tejto republiky to systémovo riešil, hľadá peniaze v rozpočte pre odstraňovanie škôd. A bude musieť hľadať ešte viac, pretože z mesiaca na mesiac a z roka na rok početnosť výskytu živelných pohrôm bude narastať, keď nebudeme odstraňovať príčiny.
