Bežne sa sťažujeme, že začína nám byť v mestách príliš horúco a sucho. Menej však konáme preto, aby tak nebolo. Robíme presne naopak. Tak ako z Prešova robíme vysušené a v letných horúčavách prehriate mesto, tak robíme vo všetkých mestách na Slovensku, v Európe i vo svete. To čo bolo súčasťou bežného štandardu, je teraz iba predmetom Parížskeho múzea. Z Prešova odkanalizujeme ročne viac ako 7 mil. m3 tej dažďovej vody, ktorá v minulosti pri výpare spotrebovala cca 5.000 GWh slnečnej energie a tým bolo prostredie chladnejšie. Stačilo by, aby z onej Prešovskej budovy štátnej správy i iných budov sa dažďová voda neodkanalizovávala, ale ostávala napríklad na streche, resp. zbieraná do dážďovej záhrady (http://kravcik.blog.sme.sk/c/251543/2011-Rok-dazdovych-zahrad.html). Tým by budovu i okolie ochladzovala a spríjemňovala prostredie pre štandardný pracovný výkon zamestnancov úradu.
Ak o tom nevedia architekti, mali sme ich nakopnúť my, pretože je nekultúrne odkanalizovávať dažďovú vodu a spôsobovať zmeny klímy. Mali by sme žiadať od architektov projektovať také budovy, aby z nich dažďová voda nebola odkanalizovávana, ale zbieraná a používaná na jej ochladzovanie výparom. Technická univerzita Berlín pracuje na takýchto technológiách a už ich aj zavádza do praxe (http://issuu.com/design23/docs/marco_schmidt). A čo naše univerzity? Včera som prechádzal okolo Botanickej záhrady UPJŠ v Košiciach a na plote visí veľký panel, ktorý nás informuje, že patria do siete centier excelentnosti. Ozaj sú centrum excelentnosti? Môže centrum excelentnosti zo zastrešených a zaasfaltovaných plôch v areáli kanalizovať dažďovú vodu do kanála a na vlastnú prevázku používavať vodu z vodovodnej siete privádzanú z desiatok kilometrov vzdialeného vodného zdroja?
