Transpirujúce rastliny, najmä stromy sú teda perfektnými klimatizačnými systémami Zeme. Predstavme si väčší, samostatne stojaci strom s priemerom koruny 10 m. Na priemet koruny stromu s plochou 80 m2 dopadne za deň napríklad 450 kWh slnečnej energie (4 - 6 kWh/1 m2). Časť slnečnej energie sa odrazí, časť sa spotrebuje na ohrev pôdy a časť sa premení na teplo.
Ak je takýto strom dobre zásobený vodou, vyparí (transpiruje) za deň 400 l vody. Na premenu vody z kvapalného skupenstva na vodnú paru sa spotrebuje 280 kWh slnečnej energie. Toto množstvo energie predstavuje rozdiel medzi tieňom stromu a tieňom slnečníka s rovnakým priemerom. V priebehu slnečného dňa takýto strom chladí výkonom 20 - 30 kW, čo je výkon porovnateľný s viac než 10 klimatizačnými jednotkami.
Strom je pritom „poháňaný" iba slnečnou energiou, je z recyklovateľných materiálov, vyžaduje si minimálnu údržbu a výdaj vodnej pary regulujú milióny prieduchov, ktoré reagujú na teplotu a vlhkosť v okolí. Podstatné je, že slnečná energia viazaná vo vodnej pare sa prenáša ďalej a uvoľňuje sa až pri jej kondenzácii na chladných miestach. Takto sa vyrovnávajú teploty v čase a priestore - na rozdiel od chladničky alebo klimatizačného zariadenia, ktoré uvoľňujú teplo do najbližšieho okolia. V porovnaní s chladničkou alebo klimatizačným zariadením strom pracuje úplne nehlučne, naopak, hluk a prach pohlcuje a viaže CO2.
Podmienkou dobre fungujúceho klimatizačného zariadenia je však dostatok vody v koreňovej zóne stromu. Ak je vody menej, klimatizačné zariadenie znižuje svoju výkonnosť. Strom živorí a snaží sa aspoň prežiť. Preto časť listov opadáva. Živoriace stromy v mestách sú tie, okolo ktorých je nepriepustný asfalt alebo iný nepriepustný materiál s obohnanými obrubníkmi, aby nedajbože ani kvapka dažďovej vody nestiekla zo spevnenej plochy ku stromu. Preto akékoľvek betónovanie parkov a budovanie obrubníkov okolo stromov je zločinom na vlastnom životnom prostredí. Priekopníkom tejto nekultúry je mesto Košice, ktoré pod pláštikom revitalizácie mestských parkov zväčšilo plochy nepriepustných zón, údajne preto, lebo ľudia radšej behajú a cvičia na betóne ako na tráve.
