Pripusťme, že iba polovica zapečatených plôch má sofistikované potrubia, žľaby, rigoliky i rigoly, ktoré zbierajú dažďovú vodu a odvádzajú ju do najbližšieho jarku a odtiaľ do morí. Za predpokladu, že z každého metra štvorcového sa odkanalizuje cca 500 litrov dažďovej vody ročne znamená, že odkanalizujeme z miest a obcí viac ako 500 mil. m3 dažďovej vody ročne!
Táto dažďová voda pred zapečatením akejkoľvek lokality vsakovala do pôdy i doplňovala zásoby podzemných vôd. Z pôdy sa voda vyparovala a spotrebovala slnečnú energiu. Ohrievala i ochladzovala. V období chladu voda totiž prostredie ohrieva a v období horúčav prostredie ochladzuje. Voda je unikátny klimatizačný systém. Problém však nastáva vtedy, ak voda v systéme chýba. Vtedy sa prostredie prehrieva a to je dnešný príbeh extrémnych horúčav na Slovensku. Prečo? Nuž jednoducho preto, lebo slnečná energia, ktorá prúdi do prostredia s nedostatkom vody sa nespotrebuje na výpare vody, ale produkuje citeľné teplo, ktoré prehrieva prostredie. Jeden kubík vody pri výpare spotrebuje 700 KWh slnečnej energie. To znamená, že ak sme ten kubík odkanalizovali, 700 KWh sa uvoľní do atmosféry a prehreje ho.
Ak sme zo slovenských miest a obcí odkanalizovali 500 mil. m3 ročne, potom si prihrejeme atmosféru 350.000 GWh. Mimochodom výkon všetkých elektrárni na Slovensku za jeden rok je 35.000 GWh. Pripomínam, že vysušovanie Slovenska prebieha kontinuálne, lebo sofistikované riešenia na odkanalizovanie dažďovej vody pôsobia permanentne. Každý štvorcový meter zapečatenej plochy dokáže odkanalizovať 25 kubických metrov dažďovej vody za 50 rokov. Vedecká komunita na Slovensku tento fakt podceňuje a vôbec to výskumne nerieši. Podľa mojich amatérskych odhadov ide o miliardy kubíkov vody, ktorá sa zo Slovenska odkanalizovala cez vybudované rigoly a žľaby napojené na potoky.
A tu je potrebné hľadať príčinu extrémnych horúčav. Jednoducho si prikurujeme a potom kapeme z horúčavy. Potom prídu zimy a budeme sa čudovať, že máme extrémne zimy. Potom prídu povodne a budeme plakať, že nás zalieva. A potom čo príde? Nie náhodou úpadok, taký akí zažívajú južné krajiny Európy, ktoré sú už vyschnuté na kosť? Minule známy projektant mi spomínal konflikt s úradmi, ktorí dávajú pečiatku na povolenie stavby. Chcel totiž odviesť dažďovú vodu trativodom do zelenej plochy. Bol neúspešný. Musel prerobiť projekt.
Tak hor sa priatelia, vysušujme Slovensko a prikúrme si ešte viac. Potom sa vyhovárajme, že to nie my, ale oni sú vinní. Kto oni? A ešte pripomínam, že v októbri 2010 Vláda schválila Program prevencie pred povodňami, suchom a klimatickou zmenou, ktorý sa začal realizovať v roku 2011. Rozbehli sa práce, na ktorých v prvom roku realizácie získalo prácu viac ako 7.000 ľudí, ktorí v priebehu roka vybudovali vodozádržné systémy s objemovou kapacitou viac ako 10 mil. m3. Ak by nevedomí politici nepodľahli lobistickým skupinám, Slovensko v mohlo spomínaným programom dosiahnuť zdravšiu klímu s vyrovnanejšími teplotami i s menšími povodňovými rizikami. Mohlo sa stať aj minimálne európskym lídrom, ako riešiť problém vody, klímy a hospodárskeho rozvoja komplexne. Mohlo.
Za príspevok môžete hlasovať aj tu: http://vybrali.sme.sk/c/Extremne-horucavy-si-vyrabame-sami-Tak-ako-povodne.
