Dážď začína kondenzáciou vodných pár v atmosfére. Ak sú mraky na oblohe roztrúsené, prší a neleje. Ak sú však mraky na oblohe silno skoncentrované vtedy neprší, ale leje ako z krhle. Otázkou je za akých okolností dochádza k intenzívnej koncentrácii mrakov na oblohe. Vieme dobre, že intenzívne lejaky vznikajú z prehriatia, z čoho logický vyplýva, že ide o letné obdobie.
Práve klimatológovia sa zvyknú vyjadrovať o výskyte búrok z prehriatia v letnom období. A čím je viacej krajina prehriata, tým je väčšia pravdepodobnosť výskytu ťažkých mrakov na oblohe a z nich extrémnych búrok i intenzívnych lejakov. A kedy krajina je viac prehriata? Nuž vtedy, keď ju viac vysušíme. A veru ju vysúšame a fest. O tom som písal už veľa krát.
Ak si nádejní klimatológovia na príkladoch intenzívnych lejakoch vo Vratnej i v Bratislave dovolili prezentovať názor, že k mnohým extrémom v počasí by nedošlo nebyť globálneho otepľovania, tak len potvrdili, že problematike klimatológii vôbec nerozumejú a nás laickú verejnosť zavádzajú. A tragédia na tom je ešte aj tá, že sa odvolávajú na mnohé odborné štúdie, ktoré sa dopracovali k tomu, že častejšie a extrémnejšie prší a zrážky sú krajne nevyvážené. Ak naši i svetoví klimatológovia ozaj dospeli k poznaniu, že zrážky sú krajne nevyvážené, tak ja ako samozvaný vedec sa pýtam, či financovanie takýchto poznatkov z verejných zdrojov je vyvážené. Alebo krajne nevyvážené? Kde sme vlastne to vlastne klesli? Už sme na samom dne?
[1]http://komentare.sme.sk/c/7400523/ked-prsi-tak-leje-preco-vytapa-bratislavu.html
