Strešný efekt: Dlhodobo nekosená tráva na svahoch, či lúkach vytvára strešný efekt. O tom sa už popísalo veľa. V minulosti trávu spásali ovce, ktorých sme vylúčili z prírody a nastolili sme najvyšší stupeň ochrany prírody.
Efekt intenzívnejšieho dažďa: Už aj vrabce na streche čvirikajú, že súčasné počasie je často nevyspytateľné. Dlhodobejšie suchá, prerušované častejšími a výdatnejšími dažďami spôsobujú, že pôda sa viac presuší a pri daždi jej dlhšie trvá, kým začne piť dažďovú vodu. Ak je dážď intenzívnejší, viac ho stečie po povrchu a menej vsiakne do pôdy. Výsledkom je rýchlejšia koncentrácia stekajúcej dažďovej vody do roklín a žľabov. Asi je rozdiel, keď sa odtok tvorí zo 70 mm hodinového dažďa, alebo dážď trvá 15 minút tej istej výdatnosti, že? O tomto efekte som písal tu: http://kravcik.blog.sme.sk/c/361654/mozna-pricina-terchovskej-katastrofy.html.
Efekt poškodenia vegetačného krytu: Vieme dobre, že Malou Fatrou prejde denne niekoľko sto turistov. Peši po hrebeni. Hrebeňom vyšľapané chodníky, ako je to zdokumentované fotografiami blogéra Strapka (http://strapko.blog.sme.sk/c/361562/priroda-ukazala-svoju-silu-v-carovnom-kute-slovenska.html). Dažďová voda steká po vyšľapanom chodníku do sedla a v sedle nazbieraná steká po svahu do rokliny, ako po streche. Len 600 metrový vyšľapaný, miestami viac ako 10 metrov široký vyšľapaný chodník (viď obrázok z googlu) dokáže pri 70 milimetrovom daždi priviesť do sedla aj 300 m3. V hlbokom omyle je ten, kto je presvedčený, že táto voda nedokáže nahlodať svahy s plytkým vegetačným krytom. Všimnite si, aké vyšľapané chodníky na vrchole Malej Fatry existujú. Tie sú miestami poškodené aj prejazdom mechanizmov k sedačkovej lanovke.
Spojením všetkých troch vyššie popísaných efektov vzniká to, čo zrejme spustilo vodnú katastrofu vo Vratnej doline. Stekajúca dažďová voda z poškodených častí krajiny z extrémne intenzívneho dažďa po svahu narazí na prvý kameň v ceste. Ten voda vyvalí, naruší povrch a urobí dieru vo vegetačnom kryte. Diera sa stekajúcou vodou rozširuje prehlbuje a mieša s hlinou, štrkom i kameňom a postupne odnáša ďalšie kusy vegetačného krytu, kamene i veľké balvany. Toto vo svahu už nedokáže nikto zastaviť. Výsledok sú celé stečené svahy, ako je to zachytené na fotografii, ktorá koluje na Facebooku.
Riešenie? Nuž veľmi jednoduché. Zastaviť koncentráciu dažďovej vody, aby sa nehromadila v sedlách.To je prvý krok. Keďže je veľká časť drobných roklín poškodená a zerodovaná, vegetačný kryt sa bude obnovovať niekoľko rokov. Dovtedy sa tieto lokality stávajú rizikové pre spúšťanie ďalších povodňových vĺn, či snehových lavín. Ak sa to nechá na samovývoj, povodňová budúcnosť Vrátnej i Terchovej bude riziková. Vieme dobre, že Vláda Róberta Fica schválila prvý balík pomoci pre Terchovú. Tieto peniaze idú do odstraňovanie škôd. Žiaľ prevencia ostane na samovývoj, teda na bedrá občanov, ako furt.
