Východným pobrežím Austrálie sa tiahne horský masív, ktorý je zároveň hranicou medzi oceánom a vyschnutou krajinou vnútrozemia. Tieto dva zásadne sa líšiace „svety" produkujú iný druh energie do atmosféry. Z morskej hladiny sa vyparuje voda do atmosféry.
Vysušená krajina kontinentu produkuje citeľného teplo, ktoré prehrieva ovzdušie a zosilňuje teplé výstupné prúdy do atmosféry.
Na rozhraní týchto dvoch „svetov" vzniká intenzívna tvorba ťažkých mrakov, pretože vstup mrakov ďalej do vnútrozemia je blokovaný teplými výstupnými prúdmi z prehriatej vysušenej krajiny.
z toho vznikajú extrémne lejaky
a následné katastrofické povodne biblických rozmerov.
Aké je riešenie? Jednoduché! Ak ozaj teplé výstupné prúdy z vysušenej krajiny kontinentu znemožňujú vstup mrakov ďalej do vnútrozemia, stačí ochladiť vysušenú krajinu vodou. To však nie je také jednoduché, lebo vody vo vnútrozemí je málo. Tej je však až priveľa na východnom pobreží v čase extrémnych dažďov, ktoré spôsobujú povodňovú katastrofu. Riešením je zrealizovať systém vodoholdingov západne od horského masívu na zbieranie dažďovej vody.
Do systému vodoholdingov priviesť tú dažďovú vodu, ktorá prispieva k dramatickým povodniam znamená, znížiť povodňové stavy na východnom pobreží. Tým sa vyrieši ochrana pred povodňami celého východného pobrežia Austrálie a zároveň táto prebytočne odtekajúca dažďová voda do mora sa využije na obnovu i ozdravovanie ekosystémov vo vnútri kontinentu.
Zadržaná dažďová voda v krajine sa bude vyparovať do atmosféry, utlmovať produkciu citeľného tepla i vytvárať mraky, ktoré po kondenzácii opäť spadnú vo forme dažďa do krajiny.
Jednoducho nastane obnova malých vodných cyklov a život v krajine sa bude sa stále viac a viac rozširovať do vnútrozemia.
Zároveň nastane spojenie mrakov malých vodných cyklov s mrakmi veľkého vodného cyklu a funkčne sa obnoví princíp biotickej pumpy, ako ju teoretický popísali ruskí vedci Gorshkov a Markarieva. Tí tvrdia, že vo vnútrozemí kontinentov s pôvodným vegetačným krytom je zrážkový úhrn vyšší a vyrovnanejší ako v prímorských oblastiach a to potrebuje napríklad Austrália.
Obnova vody v malých vodných cykloch spôsobí ozdravenie klímy, zmiernenie teplotných výkyvov počasia, proste zdravé životné prostredie s dostatkom vody pre ľudí, potraviny, prírodu i kontinentálnu prosperitu i bezpečnosť.
Civilizácia však má zatiaľ skúsenosti iba s degradáciou vodných ekosystémov a ubúdaním zrážok i ich väčšou nevyrovnanosťou. Preto akékoľvek riešenia, ktoré človek vymyslí, sú už dopredu odsúdené na neúspech, lebo vzniká názor, že človek môže robiť len zlé veci. Na svete neexistuje skúsenosť obnovy vody v malých vodných cykloch a preto vzniká dojem, že to nie je možné. Príliš sme sústredení na záchranu len tej vody, ktorú vidíme. Voda, ktorá sa vyparí nevidíme a považujeme ju za stratu. Nevnímame, že vyparená voda do atmosféry, ktorá po kondenzácii sa vracia naspäť na zemský povrch a obnovuje život nie je strata, ale je súčasťou večného kolobehu vody v krajine. Stratená je len tá voda, ktorú bez úžitku pošleme najbližším rigolom do mora!
Vybudovaním systému presmerovania odtoku dažďových vôd do vnútrozemia vysušenej krajiny Austrálie môže odštartovať novú éru prosperity udržateľného života nie len pre Austráliu. Uvidíme, či Austrália sa vyberie touto cestou.
