Ako vzniká dážď? No predsa z oblakov. Ako je možné, že na oblohe nemáme mraky už niekoľko týždňov? Je všeobecne známe, že dážď vzniká kondenzáciou vodných pár, ktorá sa dostane do atmosféry výparom vody z morí i z krajiny kontinentov (lesy, polia, lúky, mokrade, rieky, sladkovodné jazerá). Ak sa nám na oblohe netvoria mraky, logický vzaté asi sa menej vody vyparuje z krajiny.
Výpar vody zo zemského povrchu zabezpečuje energia Slnka, ktorá pri dopade na zemský povrch spôsobí ohriatie pôdy, atmosféry, odrazí sa do atmosféry či spôsobí výpar vody do atmosféry za podmienky, že voda sa v krajine nachádza. Ak je krajina bohatá na vodu, dominantná časť slnečnej energie sa spotrebuje na výpare vody (až 80%). Na výpare jedného kubického metra vody spotrebuje cca 700 KWh slnečnej energie. Vysušená krajina bez vody mení energetické toky medzi zemou a nebom. Pôvodne spotrebovaná energia na výpare vody sa teraz spôsobuje na prehriatí vzduchu. Vysušením krajiny sa až 70% energie Slnka podieľa na prehriatí ovzdušia s poklesom spotrebovanej energie na výpare vody z krajiny (20%).
Ak sme rozsiahle oblasti Slovenska zastrešili, skanalizovali a odvodnili, zabránili sme dažďovej vode nasýtiť krajinu. Menej zadržanej dažďovej vody znamená menej vyparenej vody do atmosféry, menej mrakov a menej dažďa. Menej zadržanej dažďovej vody v krajine znamená viac spotrebovanej energie Slnka na prehriati atmosféry.
Je to jedno z logických vysvetlení, prečo vznikajú tzv. horúce ostrovy tepla okolo veľkých miest. Napríklad z mesta Košice sa ročne skanalizuje cca 15 mil. m3 dažďovej vody, čo znamená, že mesto Košice produkuje ročne 10.500 GWh tepla do atmosféry, čo je 4 mesačná produkcia energie vo všetkých elektrárniach na Slovensku.
To je tiež jedno z logických vysvetlení prečo dochádza k dlhodobým poklesom zrážok hlavne v poľnohospodársko-urbannej krajine. Napríklad v oblasti Východoslovenskej nížine, kde sa robili najrozsiahlejšie odvodňovacie práce na Slovensku (vybudovalo sa viac ako 100.000 ha odvodňovacích systémov na poľnohospodárskej pôde, ktoré odčerpávajú v Východoslovenskej nížiny viac ako 100 mil. m3 vody), poklesli zrážky o viac ako 50 mm ročne. To znamená, že z oblasti Východoslovenskej nížiny sa ročne odčerpáva približne toľko vody o koľko menej padne vo forme zrážok. Zrejme je tam priama súvislosť medzi stavom vody v krajine, výparom, tvorbou mrakov a tvorbou zrážok.
To je tiež jeden z logických vysvetelní, prečo už takmer neexistuje jar. Nuž preto, lebo jar na severnej pologuli začína rovnodnennosťou (Slnko na rovníku už s veľkou intenzitou sálavého tepla) a keďže v krajine je menej vody ako v minulosti, tak sa severná pologula prehrieva rýchlejšie a typické jarné obdobie nám už chýba.
