Sedliacka starostlivosť o krajinu mala mimoriadny význam pre zadržiavanie dažďovej vody v krajine, čo malo vplyv na lokálne počasie a na frekvenciu zrážok. Dobre obhospodarovaná pôda na terasách poľnohospodárskej krajiny umožnila dažďovej vode vsiaknuť do pôdy a vypariť sa skôr, ako by po zemskom povrchu odtiekla do najbližšieho potoka. Výsledkom bola tvorba vhodnej mikroklímy -pršalo častejšie a menej intenzívne, lebo v malých vodných cykloch bolo viac vody. Dnes je v malých vodných cykloch vody menej a preto je aj lokálne počasie viac extrémnejšie a nevyspytateľnejšie.
Veľkoplošná poľnohospodárska a priemyselná industrializácia leso-poľnohospodárskej i urbánnej krajiny v druhej polovici minulého storočia zmenili našu krajinu do tej miery, že dokáže zadržiavať oveľa menej vody. Logicky sa jej teda z nášho územia vyparí späť do atmosféry menej. To okrem iného spôsobuje zriedkavejší výskyt dažďa, rýchlejšie prehrievanie krajiny a teda aj následné sucho.
Naša lenivosť, pohodlnosť, plytkosť a zlý manažérsky prístup v starostlivosti o krajinu po roku 1989, nám bránia pochopiť, že bez návratu k sedliackej starostlivosti o krajinu nie je šanca na zmenšenie extrémnych prejavov počasia. Skôr naopak - bude zrejme len horšie. Prečo? Potvrdzujú to napríklad analýzy trendových zmien rozdelenia zrážok za obdobie už do roku 1970. Už pred 40. rokmi bolo evidentné, že objem zrážok dlhodobo klesá na jar a v jeseni, a naopak, v lete prší čoraz viac. Toto naši odborníci nepostrehli. Zrejme aj preto, lebo metodicky sa príliš sústreďujú na štatistické spracovanie dát, ktoré nedovoľuje vidieť plasticitu dlhodobých trendových zmien. Ako ukazuje graf trendových zmien zrážok za obdobie od roku 1900 do roku 1970 i perspektíva definovaná v prognóze.
Tieto poznatky som zhrnul v publikácii „Voda pre tretie tisícročie -Neubližujme vode aby ona neubližovala nám" (Typopress, 2000). Našu odbornú verejnosť neoslovila napriek tomu, že som v nej v časti analýz popísal to, čo nám dnes „zvestujú" klimatológovia z SHMÚ. V publikácii som uviedol aj viacero ďalších súvislostí s návrhom riešení, aby k tomu, pred čím nás dnes experti varujú, nedochádzalo alebo dochádzalo v oveľa v menšej miere. 11. septembra 2001 som si ešte dovolil prezentovať prognózu stavu vody k roku 2010 (http://gnosis9.net/view.php?cisloclanku=2007010009). Aj tá sa stretla s posmešnými poznámkami z našich odborných kruhov. Dovolím si však tvrdiť, že vývoj stavu vody v našej krajine, a teda aj extrémnych prejavov počasia, dáva za pravdu mne a nie slovesnkým odborníkom, ktorí mojimi názormi opovrhujú, napriek tomu, že Vláda Slovenskej republiky v roku 2010 schválila ambiciózny Program prevencie pred povodňami, suchom a klimatickou zmenou (www.krajina.gov.sk) a v roku 2011 sa dosiahol významný progres v jeho realizácii (http://kravcik.blog.sme.sk/c/284426/Governments-flood-prevention-program-in-Slovakia.html). Vo svete sú vážne obavy o bezpečnosti sveta kôli vode (http://www.dni.gov/nic/ICA_Global%20Water%20Security.pdf).
Plytkosť, nenávisť, arogancia moci i necitlivosť v zodpovednosti za vlastné správanie - to sú sprievodné prejavy vysušovania našich hláv a následne aj našej krajiny. Napriek tomu je našou povinnosťou pokúšať sa tento trend zvrátiť. Obraciam sa preto na všetkých citlivo vnímajúcich ľudí - pomáhajte v prostredí, v ktorom žijete, šíriť zadržiavanie dažďovej vody, aby sme sa neocitli v čase bez vody, ako ukazuje prognóza na grafe. Dažďová voda je predsa prírodným, alebo ak chcete, božím darom. Nepatrí do odpadových rúr, ale späť do atmosféry.
