V úvode článku autor píše, že slovenská vedecká komunita, ktorá má do činenia s vodou, povodňami či počasím, nepovažuje Kravčíkovú alternatívu, ktorá navrhuje plošné spomalenie odtoku dažďovej vody a zníženie povodňových rizík, za serióznu k postupom uplatňovaným v modernej a technický vyspelej civilizácii.
Je neodškriepiteľný fakt, že dažďová voda gravitačne steká po zemskom povrchu, ak má problém vsiaknuť do pôdy a že akákoľvek regulácia pre kanalizovanie dažďovej vody situáciu s povodňami zhoršuje. Pýtam sa prečo slovenská vedecká komunita má problém pochopiť túto triviálnu pravdu?
Autor článku v odstavci „Pár milimetrov" zosmiešňuje, že čo je to za ochranu pred povodňami, keď extrémne zrážky môžu dosiahnuť až 400 mm. Nuž zrejme ide o hlboké nedorozumenie, pretože ak by sa mala zabezpečiť protipovodňová ochrana všetkých dolín a údolí značne členitej krajiny Slovenska prostredníctvom technických riešení, museli by sme vybudovať minimálne toľko priehrad, ako na Slovensku vybudovali vodohospodári za posledných 60 rokov. Dosiahol by sa tým objem nádrží cca 2,5 mld. m3 s povodňovým retenčným objemom cca 250 mil. m3, ako navrhuje Vládou schválený program revitalizácie krajiny za 1 mld. EUR. Avšak vodohospodármi navrhované riešenie by stálo štátny rozpočet viac ako 10 mld. EUR.
To sú tie paradoxy, ktorým vodohospodári na Slovensku hrdinský odolávajú a bránia sa inovácii, komplexnosti, progresivite s podporou lacnejších riešení. Pripomínam, že Vládou schválený program prevencie pred povodňami odstraňuje aj ďalšie vodohospodárske problémy Slovenska. Realizáciou plošneho zadržiavania dažďovej vody sa zvyšujú zásoby vodných zdrojov, zatraktívňuje sa prírodné prostredie i ozdravuje sa klíma a navyše zmierňuje výkyvy počasia s zastavením rastu extrémnych prívalových dažďov.
V piatok pri príležitostí Svetového metrologického dňa prehovorili experti Slovenského hydrometeorologického ústavu. A povedali, že bude ešte horšie s počasím, povodňami i suchom. Preto nechápem prečo majú problém akceptovať Vládou schválený program, ktorý práve tieto problémy rieši. Kuriózne na tom je to, že v roku 2000 som publikovať v knihe „Voda pre tretie tisícročie" s podtitulom „Neubližujme vode, aby ona neubližovala nám", to čo v roku 2002 odsúdila slovenská vedecká komunita a teraz tí istí vedci sa nevedia zmieriť, že svojim výskumom neprispievajú k riešeniu vážnych vodohospodárskych i klimatických problémov, tak sa donekonečna zaoberajú Kravčíkom. Ozaj sú platení z verejných zdrojov za vypisovanie panfletov? Pripomínam, že odborná komunita na Slovensku zaostáva vo výskume tejto agendy. Obskurná skupina okolo združenia Ľudia a voda už je ďalej. Snaží sa presadzovať, mobilizovať, presviedčať politikov, aby nebolo horšie, aby bolo viac vody v krajine, aby sme nemali povodne, suchá a žili sme v zdravej klíme.
Na to aby sa tak stalo, potrebujeme do nášho života vnášať novú kultúru vody. Nová kultúra vody znamená akceptovať zásadu „NECHAJ DAŽĎOVÚ VODU V KRAJINE". Ak budú pribúdať plochy po celom Slovensku, na ktorých bude spomínaná zásada platiť, budeme mať menej povodní i budeme mať krajinu bohatšiu na MODRÉ ZLATO, o ktoré sa v iných častiach sveta vedú vojny.
My však máme veľmi poškodenú krajinu. Máme rozbrázdene lesy mechanizmami, (viď spomínaný film v úvode), ktoré sa v čase dažďov stávajú jarkami. Máme poškodenú poľnohospodársku krajinu, ktorá v čase dažďa je ako strecha, po ktorej všetko stečie. Pestujeme „betónovú kultúru" v našich mestách a obciach, čím prispievame k dramatickému rastu povodňových rizík.
Potrebujeme opravovať poškodenú krajinu. Potrebujeme odstráňovať staré environmentálne záťaže z krajiny a budeme mať menej povodní. K tomu pozývam všetkých, starostov obcí na celom Slovensku. Pozývam lesníkov, správcov i vlastníkov lesov. Potrebujeme mať zdravšie lesy a viac vody v našich lesoch. To bude znamenať menej povodní.
Potrebujeme mať zdravšiu poľnohospodársku krajinu menej náchylnú na povodne i suchá. Kultúra vody v poľnohospodárskej krajine znamená udržať dažďovú vodu v pôde, mokradiach i rybníkoch a tým zabrániť vysýchaniu krajiny a zmierňovať riziká výskytu povodní. Preto pozývam farmárov, vlastníkov i správcov poľnohospodárskej krajiny, lebo voda je základná potravina všetkých potravín.
Nová kultúra vody pre intravilány miest a obcí, znamená odkanalizovanú dažďovú vodu udržiavať v urbánnych zónach, aby odkanalizovaná dažďová voda nasycovala pôdu, ochladzovala urbánnu pretvorenú krajinu i vracala vodu do vodného cyklu a neprispievala k povodňovým rizikám. Viac zadržanej vody v intravilánoch miest a obcí znamená príjemnejšie a zdravšie prostredie pre ľudí, viac harmónie i tolerantnejších vzťahov s príjemnejším chladom v neznesiteľných letných horúčavách. Architekti, inžinieri, územní plánovači, vodohospodári, vnášajte do našich miest vodnú architektúru, niečo čo môže prilákať spoznávať Slovensko práve cez vodne inovácie, keď iné krajiny budú viac vysušované, Slovensko môže byť vzácnou klimatickou oázou na mape Európy.
Svet čelí množstvu globálnych problémov, medzi ktoré patrí problém klimatickej zmeny. Možno práve projekty, ktorý mestá a obce dnešným dňom štartujú, sú skvelou príležitosťou pre Slovensku vedu a výskum, získať odpovede, na ktoré svet hľadá odpovede.
Každý občan je závislý na vode. Prinavrátenie zodpovednosti človeku za stav vody v prostredí kde žije, je veľkou výzvou pre občiansky sektor mobilizovať spoločnosť za presadenie novej vodnej kultúry. Prajem si, aby pri našich domoch vyrástli dažďové záhrady, do ktorých sa budú zbierať tie dažďové vody z našich striech, ktoré prispievali k povodniam. Namiesto z povodňovej traumy môže každý z nás byť obohatený o niečo, čo prináša radosť z príjemného prostredia.
Milí priatelia pozývam Vás všetkých k spolupráci na našej spoločnej ochrane pred povodňami, suchom a klimatickou zmenou, tak ako hovorí viacero dokumentov webového portálu (www.povodne.sk).
