Ak si zadefinujeme, že vieme ovplyvniť len to, čo je na zemi a to, čo je v atmosfére nie, tak môžeme prejsť do konkrétnych jednoduchých riešení plošného zadržiavania dažďovej vody v krajine a tým vyriešiť bleskové povodne, dlhotrvajúce suchá, nedostatok vody, extrémne horúčavy, pokles úrodnosti pôdy, stratu biodiverzity i stúpanie hladín oceánov. O tom, že je to tak nemôže byť ani náznak sporu s klimaalarmistami.
Jednoznačne je preukázateľné, že:
1. plošným zadržiavaním dažďovej vody v krajine je možné úplne odstrániť bleskové povodne, lebo sa spomalí hromadenie povrchovo odtekajúcej dažďovej vody v korýtách vodných tokov,
2. plošným zadržiavaním dažďovej vody v krajine sa stabilizuje dostatok vody v krajine, pretože zadržiavaním dažďovej vody v krajine sa doplňujú zásoby podzemných vôd.
3. plošným zadržiavaním dažďovej vody v krajine, sa znižuje výskyt extrémnych horúčav, lebo viac vody v krajine znižuje produkciu citeľného tepla,
4. plošným zadržiavaním dažďovej vody v krajine sa zvyšujú zásoby pôdnej vody a zlepšiť mikroklímu, lebo cez vegetáciu sa zvyšuje výpar vody z pôdy,
5. plošným zadržiavaním dažďovej vody v krajine sa zvyšuje úrodnosť pôdy, lebo sa posilňujú chemické a biologické procesy v pôde,
6. plošným zadržiavaním dažďovej vody v krajine sa posilňuje biodiverzita, lebo mať viac vody v krajine je mať viac vody pre faunu a flóru
7. plošným zadržiavaním vody v krajine je možné nie len zastaviť stúpanie, ale spôsobiť aj pokles hladín oceánov,
8. plošným zadržiavaním dažďovej vody v krajine dosiahne znižovanie obsahu CO2 v atmosfére, lebo sa na kontinentoch dosiahnu intenzívnejšie procesy fotosyntézy.
Takže plošným zadržiavaním dažďovej vody v krajine je možné dosiahnuť minimálne 8 pozitívnych dopadov, ktoré klimaalarmisti považujú za hrozby globálnej klimatickej zmeny. Tých pozitívnych efektov je ešte viac, ktoré je možné preukázať až spustením procesov masívneho zadržiavania dažďovej vody v krajine. To môžu odsledovať výskumné a vedecké tímy. Jedno je však nesporné, že na plošne zadržiavanie dažďovej vody v krajine je treba množstvo manuálnej práce. Odhad je okolo 50 mil. pracovných príležitostí. V dnešnej dobe, keď množstvo chudobných ľudí na Slovensku i po celom svete nemá do čoho pichnúť a pritom žijú vo vyschnutej krajine
Prečo je potrebné sa presmerovať na H2O a nie na CO2 v ozdravovaní klímy planéty Zem? Lebo scenár vychádzajúci z rozhodujúcej úlohy rastúcej koncentrácie CO2 v atmosfére,[1] ktorý je široko vedecky spracovaný a politicky preferovaný, predpokladá, že na klimatické zmeny je potrebné odpovedať adaptáciou a vylepšovaním technológií znižujúcich produkciu CO2. V rámci tohto scenára sa do konca 21. storočia očakáva zvýšenie globálnej teploty pri povrchu Zeme o + 5 až + 6 °C, stúpnutie hladín morí a oceánov o 50 - 100 cm, rast extrémnych prejavov počasia, hospodárske škody a náklady do výšky 1 - 5 % ročného hrubého domáceho produktu každej krajiny s možnosťou ich akcelerácie pri najnepriaznivejšom vývoji až na úroveň 20 %.[2] Zatiaľ nie sú známe všetky finančné náklady na adaptáciu, predpokladá sa však ich postupný rast.
Scenár vychádzajúci z rozhodujúcej úlohy vody pri ozdravovaní klímy prostredníctvom obnovy vody v krajine zaujíma aktívnejší prístup a globálnou realizáciou plošného zadržiavania dažďovej vody v krajine svetovým spoločenstvom sľubuje zásadné celoplošné zníženie extrémnych prejavov počasia v území, rovnomernejšie rozloženie zrážok na kontinentoch, účinnú ochranu pred povodňami a suchom, ozdravenie pôdy, vody, biodiverzity i klímy so zabezpečením dostatku vody pre rastúcu svetovú populáciu, ako aj pokles hospodárskych škôd zapríčinených extrémnymi prejavmi počasia.
Realizácia plošného zadržiavania dažďovej vody v krajine predstavuje finančne a časovo zvládnuteľnú investíciu vo vzťahu k ozdravovaniu klímy a zabezpečovaniu dostatku vody. Na realizáciu potrebných opatrení v krajine by mali postačiť investičné náklady vo výške zhruba 0,1 % ročného hrubého domáceho produktu krajiny s realizáciou programu 10 - 15 rokov.
Tak si môžeme vybrať scenár ozdravovanie klímy H20 alebo CO2. Orientáciou na vodu nás to bude stáť 0,1% hrubého domáceho produktu a zásadnú zmenu je možné očakávať do 10-tich rokov. Orientáciou na uhlík nás to bude stáť 1-5% hrubého domáceho produktu a s neistým koncom. Prečo? Lebo vyššie popísané úžitky prostredníctvom zadržiavania dažďovej vody v krajine nie je možné dosiahnuť zníženou produkciu CO2 z priemyselnej činnosti.
Za príspevok môžete hlasovať aj tu: http://vybrali.sme.sk/c/Zastavit-zmenu-klimy-je-mozne-do-10tich-rokov
[1] http://www.ipcc.ch/
[2] http://www.hm-treasury.gov.uk/independent_reviews/stern_review_economics_climate_change/
